Jablone

Hnednutie dužiny jabĺk je ochorenie fyziologického pôvodu a vo zvýšenej miere sa vyskytuje vtedy, ak po teplom a suchom lete prídu v septembri výdatnejšie zrážky. Vplyvom zvýšeného príjmu vody sa plody rýchlo zväčšia, majú však redšiu dužinu a preto predčasne dozrievajú a ich dužina hnedne. Vznik ochorenia podporujú aj vysoké teploty v čase zberu a na začiatku skladovania. Hnednutím dužiny najviac trpia odrody Ontario a Jonathan.

Pehovitosť jabĺk je fyziologické ochorenie, ktorého hlavnou príčinou je nedostatok prístupného vápnika v pôde. Ochorenie sa intenzívnejšie prejavuje v suchých a teplých rokoch s nedostatkom zrážok, v rokoch so slabšou úrodou a na pôdach výdatne hnojených maštaľným hnojom a trusom drobných domácich zvierat. Pehovitosť najčastejšie postihuje Coxovu renetu a jej pomerne rozšírené krížence (napr. Dukát, Šampion, Clivia a pod.), nájde sa však aj na ďalších odrodách. Na povrchu plodov sa prejavuje tmavozelenými preliačinami, pod ktorými sa nachádzajú hnedé ostrovčeky odumretého pletiva dužiny, zasahujúce často až do hĺbky 5-10 mm. Podobné príznaky sa často objavujú aj na Jonathane. Táto škvrnitosť však postihuje len šupku Jonathanov, do dužiny nepreniká.

Aj sklovitosť jabĺk je fyziologickou chorobou a na plodoch sa prejavuje často už pred zberom. Väčšinou začína okolo jadrovníka, no niekedy prenikne až pod šupku plodov vo forme tmavozelených olejových škvŕn. Ak sklovité jablká rozkrojíme, kvapká z nich voda, ktorá sa dostala do medzibunkových priestorov. Vznik sklovitosti podporujú veľké výkyvy teploty medzi dňom a nocou koncom leta, ako aj neskorý zber jabĺk. Keďže nepostihuje všetky odrody, je aj odrodovou vlastnosťou. Najčastejšie sa vyskytuje na odrodách Clivia, Dukát, Coxova reneta, Starking, Ontario a Gloster.

Vlnačku krvavú (Eriosoma lanigerum) poznajú záhradkári skôr pod nesprávnym názvom voška krvavá. Nepatrí však medzi listové vošky, cicajúce rastlinné šťavy z listov napadnutých rastlín, ale medzi vlnačky, ktoré cicajú na kôre mladých výhonkov i starších konárov a vyznačujú sa vylučovaním voskových vláken. Tieto voskové vlákna vatovitého vzhľadu často úplne zakrývajú celú kolóniu vlnačky krvavej. V mieste cicania škodcu často vznikajú praskliny alebo zdureniny. Vlnačka krvavá poškodzuje z ovocných drevín len jablone. Prezimuje v štádiu lariev v puklinách kôry alebo na koreňovom krčku stromov. Larvy opúšťajú zimné úkryty od konca apríla. Prvé kolónie škodcu s typickými vatovitými výlučkami môžeme na jabloniach pozorovať už v druhej polovici mája. Za rok môže mať až 10 pokolení.

Voška skoroceľová (Dysaphis plantaginea) (Pass.), syn. Sappaphis mali (Ferr.), (Homoptera, Aphididae) – patrí nielen k najrozšírenejším, ale aj k najškodlivejším druhom listových vošiek na jabloniach. U nás sa vyskytuje prakticky vo všetkých ovocinárskych oblastiach hlavne na jabloniach, oveľa menej na jarabinách, dulách a oskorušiach. Cicaním listov vyvoláva voška najprv ich silné kučeravenie a stáčanie, neskôr žltnutie a opad. Na jar vytvára početné kolónie jedincov nielen na listoch, ale aj na mladých výhonkoch, ktoré zakrpatievajú a deformujú sa. Silnejšie poškodenie stromu sa prejavuje aj na vývine plodov, ktoré sa nevyvíjajú a nedozrievajú.

Obaľovač mramorovaný (Lobesia botrana) je motýľ, ktorý má rozpätie krídel 18 - 20 mm a dlhé tenké tykadlá. Krídla sú perlovo sivé a predné krídla majú malé hrdzavé plôšky s tromi mierne zošikmenými pásikmi: jedným na báze, jedným v strede krídla - rozšíreným v strede a jedným apikálnym, tmavo ohraničeným svetlejšou zónou. Hlava a hruď sú biele, zaliate hnedou a bruško je sivé. Vajíčko je okrúhle, s priemerom 0,6 - 0,7 mm, s jemným mnohouholníkovým ryhovaním. Vajíčka sú najskôr žlté, postupne sa stávajú priesvitne sivými. Larva je úzka, žltkasto zelená až sivozelená s hnedasto-žltou hlavou a hrudným štítkom. Je veľmi pohyblivá. Pri vyrušení padá smerom nadol a visí na hodvábnom vlákne. Kukla je tmavohnedá, štíhla. Na hornej časti bruška má dobre vyvinuté skupinky tŕňov.

Imága majú dĺžku 6 - 7 mm a rozpätie krídel 13 - 15 mm. Kukla prezimuje v pevných vretenovitých kokónoch úkrytoch. Imága prvej generácie sa objavujú v čase, keď má rastlina vytvorené 3 - 4 listy a tvoria sa prvé súkvetia. Samičky kladú vajíčka jednotlivo na kvetné puky aleo na ich stopky. Jedna samička nakladie asi 60 - 100 vajíčok. Embryonálny vývoj trvá 10 - 12 dní. Mladé larvy sa vžierajú do kvetných pukov a vyžierajú v nich generatívne orgány. Puky a kvety spriadajú pavučinkami. Okrem kvetov môžu obžierať aj listy. Niekedy sa larvy vžierajú do stopky súkvetia alebo mladého výhonku.

Kukly prezimujú v opadanom lísti. Imága prvej generácie sa objavujú v prvej polovici apríla a začiatkom mája. Samičky kladú vajíčka jednotlivo na hornú stranu listov. Larvy najprv vyžierajú úzku chodbu, ktorá sa neskôr rozširuje a meria 5 - 30 mm. koncom júna sa liahnu imága druhej, v auguste a v septembri imága tretej generácie. Larvy vyžierajú na listoch ploché míny. pri silnom výskyte listy hnednú a môžu opadávať. Silno napadnuté rastliny sú menej odolné proti mrazu v zimnom období.

Podkopáčik ovocný (Lyonetia clerkella) patrí medzi najznámejších a najškodlivejších mínujúcich škodcov ovocných drevín, predovšetkým jabloní. V našich podmienkach môže mať dve alebo tri generácie za rok. Prezimuje v štádiu kukiel uložených v hustých belavých kokónoch pripevnených na kôru kmeňov či konárov napadnutých stromov. K jarnému liahnutiu a hromadnému rojeniu motýľov dochádza spravidla v období kvitnutia jabloní. Po párení samičky kladú vajíčka jednotlivo na spodnú stranu listov. Vyliahnuté húseničky riamo z vaječného obalu prenikajú do listov a vyhlodávajú ich vnútorné pletivá. Tým vznikajú charakteristické míny, nad ktorými zostáva pokožka listov neporušená. úsenice sa v mínach pohybujú dokola, preto je aj ich trus uložený v tvare špirály (odtiaľ slovenské pomenovanie škodcu). Dospelé húsenice opúšťajú míny a spúšťajú sa po tenkých vláknach do nižšie položených častí koruny stromov. Húsenice prvej a druhej generácie sa kuklia väčšinou na listoch, húsenie prezimujúcej generácie prevažne na kmeňoch a konároch stromov. Malé percento kokónov však nájdeme aj pri tejto generácii na listoch, prípadne v kališnej alebo v stopkovej jamke jabĺk.

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

Podkopáčik špirálový patrí medzi najznámejších a najškodlivejších mínujúcich škodcov ovocných drevín, predovšetkým jabloní. V našich podmienkach môže mať dve alebo tri generácie za rok. Prezimuje v štádiu kukiel uložených v hustých belavých kokónoch pripevnených na kôru kmeňov či konárov napadnutých stromov. K jarnému liahnutiu a hromadnému rojeniu motýľov dochádza spravidla v období kvitnutia jabloní. Po párení samičky kladú vajíčka jednotlivo na spodnú stranu listov. Vyliahnuté húseničky priamo z vaječného obalu prenikajú do listov a vyhlodávajú ich vnútorné pletivá.

Obaľovača jablčného (Cydia pomonella) veľmi dobre poznajú všetci záhradkári, pretože je pôvodcom známej červivosti jabĺk a aj najzarytejší odporcovia chemickej ochrany rastlín prišli na to, že bez ošetrenia jabloní proti tomuto škodcovi sa nedajú dopestovať zdravé jablká. Červivé plody totiž väčšinou podľahnú moníliovej hnilobe často už na stromoch. Okrem jabloní poškodzuje aj hrušky. V teplejších oblastiach Slovenska má obaľovač jablčný za rok dve generácie. Prezimuje v rôznych úkrytoch v štádiu dospelých húseníc. Na jar sa kuklí a motýle prvej generácie sa roja v máji a v júni, druhej generácie v priebehu júla a augusta.

Piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea) spôsobuje skorú červivosť jabĺk. Prezimuje v štádiu dospelých lariev v pôde. Na jar sa kuklí a dospelé piliarky sa roja v čase kvitnutia jabloní. Samičky kladú vajíčka do kalichov odkvitajúcich kvetov jabloní (obr. 1). Vyliahnuté larvy vyhlodávajú pod pokožkou mladého plodu chodbičku (obr. 2 a 3), nad ktorou počas rastu plodu pokožka praská a po vzniknutej rane sa vytvorí hadovito sa krútiaca jazva, vychádzajúca zvyčajne z kališnej jamky (obr. 4). Tieto plody ostávajú na stromoch až do zberu, sú však svedectvom jednak o tom, že sa piliarka jablčná v danej výsadbe vyskytuje a jednak o tom, že sa proti nej nezasahovalo. Staršie larvy vyžierajú vnútrajšok plodov, ktoré predčasne opadávajú. Piliarka jablčná má za rok len jednu generáciu. Najviac poškozuje skôr kvitnúce letné a jesenné odrody jabĺk.

Kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum), dospelé chrobáky majú 3,5 – 4,5 mm. Prezimujú v rozličných úkrytoch, odkiaľ na jar preletujú na nalievajúce púčiky jablone, ktoré vyžierajú. Vajíčka kladú do ešte nerozvinutých kvetov. Jedna samička nakladie asi 20 vajíčok. Vyliahnuté larvy postupne vyžierajú všetky časti kvetu, kvet ostáva uzavretý, so zhnednutými korunnými lupienkami (podobne ako pri poškodení mrazom). V tomto kvete sa aj zakuklí larva. Vyliahnutý chrobák sa ešte krátky čas pasie na jabloňových listoch, potom sa odoberie na chránené miesto, kde v tzv. letnej diapauze (štádium pokoja) zotrváva až do jesene a až potom odchádza do zimného úkrytu.

Múčnatka jabloňováMúčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha) je popri chrastavitosti druhou hospodársky najvýznamnejšou chorobou jabloní. Na rozdiel od chrastavitosti však napáda predovšetkým listy a výhonky, na ktorých vytvára hustý múčnatý povlak. Infikované listy sa skrúcajú, usychajú a predčasne opadávajú. Pôvodca ochorenia prezimuje vo forme podhubia v kvetných a listových púčikoch jabloní. Na jar z týchto púčikov vyrastajú choré listy alebo listové ružice (tzv. prvotná infekcia). Ak ich zo stromov neodstránime, sú zdrojom tzv. druhotnej infekcie listov a výhonkov počas ďalšieho vegetačného obdobia. Šírenie múčnatky jabloňovej podporuje teplé a suché počasie v jarných mesiacoch, teda v čase intenzívneho rastu stromov.