Katalóg chorôb a škodcov

Pýr je trvácna, veľmi odolná burina, ktorá sa vyskytuje na poliach, záhradách, lúkach aj v sadoch. Patrí medzi najnepríjemnejšie a najinvazívnejšie buriny.

čítať ďalej...

Háďatká, konkrétne háďatko zhubné, sú mikroskopické parazity napádajúce cibuľoviny, spôsobujúce deformácie listov a hnilobu cibúľ.

čítať ďalej...

Mínerka pórová je mucha, ktorá dokáže za jeden deň zničiť kompletne celú úrodu póru v jednej sezóne. Typickým príznakom sú drobné vpichy na koncoch vňate.

čítať ďalej...

Huby v trávniku sú prejavom kondície pôdy, v ktorej rastú. Ak vám prekážajú, čítajte ďalej, ako sa ich môžete zbaviť.

čítať ďalej...

Vošky sa označujú za najrozšírenejších škodcov. Živia sa najmladšími časťami rastlín. Požierajú rastliny. Škodia aj roznášaním vírusov. Rýchlo sa množia.

čítať ďalej...

Antraknóza orecha patrí medzi najvýznamnejšie plesňové choroby orechových drevín. Ako spoznať antraknózu listov orecha a ako sa jej zbaviť?

čítať ďalej...

Ako spoznať durmana, kedy sa mu darí a kde sa nachádza? Patrí medzi jednoročné neskoré jedovaté buriny v okopaninách a obilninách. Nebezpečná burina, lebo môže ohroziť hospodárske zvieratá, nakoľko celá rastlina je jedovatá.

čítať ďalej...

Jednoročná ozimná burina. Znáša všetky podmienky, od suchých, chudobných, piesočnatých pôd až po vlhké, živinami bohaté lokality. Preferuje pôdy s nízkym obsahom vápnika. Zaburiňuje v podstate všetky plodiny, predovšetkým ozimné obilniny a ostatné oziminy, korene a viacročné krmoviny.

čítať ďalej...

Dekoratívna tráva s krátkymi, mohutnými, cca 1 cm hrubými, belavými výbežkami. Jedná sa o teplomilný druh buriny. Klasmi sa šíri do okolia. Vyskytuje sa vo všetkých kultúrnych rastlinách pestovaných na ornej pôde.

čítať ďalej...

Boľševník je dvojročná rastlina a v záhrade je najvhodnejšia jeho mechanická alebo chemická likvidácia. Postupujte opatrne, je toxický a spôsobuje popáleniny.

čítať ďalej...

Jednoročný ozimný druh buriny. Na ornej pôde sa vyskytuje predovšetkým v širokoriadkových plodinách (okopaniny), ale tiež aj vo viacročných krmovinách a preriedených obilninách. Niekedy sa objavuje ako charakteristická burina maku, s ktorým súčasne dozrieva.

čítať ďalej...

Jednoročný, svetlo zelený druh buriny s bohatým koreňovým systémom. Stonka je priama, vetvená, 20 - 80 cm vysoká, dole hladkoplodá. Rastie na poliach, záhradách, cestách atď.

čítať ďalej...

Jednoročný druh buriny s tenkými, zahrotenými, málo rozvetvenými koreňmi. Na ornej pôde zaburiňuje takmer všetky plodiny, najmä však oziminy, strukoviny. Znáša dobre zatienenie a môže sa vyskytovať aj v hustých porastoch.

čítať ďalej...

Nosánik ryhovaný patrí medzi chrobáky nazvaných nosatci. Spoznáte ich podľa dlhého "nosa" na, ktorom majú tykadlá. Nosatci majú rôznu veľkosť od milimetra po centimeter. Nosánik ryhovaný patrí medzi väčších nosánikv, jeho veľkosť je okolo 0,8-1cm. Pomerne bežne sa s ním stretáva skoro každý záhradkár, alebo pestovateľ, je to totiž veľmi obávaný škodca. Ako vyzerá však vie málokto, nosániky sú cez deň prakticky neviditeľní a vedia sa veľmi dobre skrývať. Keď už na chrobáka náhodou narazíte, padá na zem a robí mŕtveho. Neverte mu ani trochu, mŕtvy nie je, a len tak nebude. Napádajú rododendrony, cyklámeny, kamélie, begónie, fuchsie, ale i napríklad jahody a iné rastliny.

čítať ďalej...

Jednoročná jednoklíčnolistová burina. Vyskytuje sa hojne v teplejších oblastiach na celom území, na vlhkých i suchých pôdach, neutrálnych, obrábaných aj neobrábaných.

čítať ďalej...

Mätonoh trváci je najrýchlejšie zakladajúcim trávnym druhom zo všetkých druhov používaných na zakladanie trávnika. Novovyšľachtené odrody majú sýtozelenú farbu a pomerne jemné listy. Listy sú z rubovej strany hladké. Listy a stonky sú na báze načervenalé. Hlavné využitie: zaťažované trávniky, dosev.

čítať ďalej...

Nevädza poľná rastie predovšetkým na okrajoch obilných polí a na suchých, kamenistých miestach spolu s rumančekom pravým a makom divým. Je indikátorom prehnojenia polí, v nedávnej minulosti sa pri silnom umelom hnojení vyskytovala zriedkavejšie. Je to jednoročná rastlina so stonkou vysokou až 80 cm, stonka je často vetvená. Kvetné listy sú špicaté, široké asi 6 mm. Kvety sú modrofialové v strede a výrazne modré na okrajoch. Kvitne od júna do septembra.

čítať ďalej...

Vzpriamená rastlina so srdcovito končistými, vrúbkovanými až pílkovitými listami, pripomínajúcimi listy pŕhľavy. Kvety v papraslenoch. Koruna, dlhá 2 cm, biela. Kalich päťcípy, na báze väčšinou s fialovými škvrnami. Aj napriek tomu, že sa podobá na pŕhľavu, vôbec nepŕhli.

čítať ďalej...

Jednoročná bylina s priamou, bohato rozkonárenou a husto olistenou stonkou. Perovito strihané listy sú striedavé, sedia­ce. Úbory rastú jednotlivo na koncoch rozkonárených stoniek; sú žltozelené, kvetné lôžko je duté, jazykovité listy na okraji chýbajú. Plody sú nažky. Rastlina príjemne vonia. Možno ju nájsť pri okrajoch ciest, na dvoroch a na smetiskách.

čítať ďalej...

Dvojročná bylina až dva metre vysoká, bohato rozvetvená, v spodnej časti nachovo škvrnitá. Listy sú dvakrát až trikrát sperené. Rapíky spodných listov sú zospodu pošvovité. Drobné biele obojpohlavné kvety sú zostavené do dlhých stopkatých okolíkov. Plody sú dvojnažky, vejárovito okrúhle s výraznými rebrami. Kvitne od júna do septembra.

čítať ďalej...

Bažanka ročná je jednoročná, dvojdomá burina s hlavným koreňom rozmnožujúca sa semenami. Rastliny nepríjemne zapáchajú a sú jedovaté pre zvieratá. Mercurialis annua sa vyskytuje na poľnohospodárskej pôde, na ruderálnych plochách atď. Vyhovujú jej pôdy z vysokým obsahom humusu, pôdy bohaté na živiny až hlinité pôdy teplejších oblastí. Ako burina sa vyskytuje vo vinohradoch, záhradách, ale zvlášť v okopaninách a zelenine. Preto, že neznáša zatieňovanie nevyskytuje sa často na lúkach a v porastoch strukovín. Regulačné metódy spočívajú v agrotechnických opatreniach podporujúcich rýchlejšiu vzchádzavosť pestovaného porastu (konkurencieschopnosť), prevenciu zhadzovania dozretých semien, odburiňujúcich opatrení v medziporastovom období, obmedzovania prísunu dusíka, atď. Mechanická regulácia zaburinenosti spočíva v aplikácii klincových brán na jar (fáza rastu porastu 6-8 listov), ručné vytrhávanie a okopávanie.

čítať ďalej...

Žltobielo až ružovo sfarbený roztoč, s valcovitým, mierne k zadku zúženým telom, s dvoma pármi nôh. Samička je 0,16 mm dlhá, samček je menší. Pôvodca plstnatosti (erinózy) viniča. Na hornej strane čepeľou listov nápadne vypuklé, rôzne veľké a utvárané, zelene alebo červeno sfarbené pľuzgiere. Na spodnej strane pľuzgierov je typický "plsťovitý", belavo, neskôr béžovo až hnedo zafarbený porast trichómov (erineum). Výnimočne sa erineum tvorí aj na hornej strane čepeľou listov a na kvetenstvách, alebo dochádza k zvinovaniu listov.

čítať ďalej...

Huba napáda letorasty, listy, strapce i drevné časti. Na báze letorastov vznikajú tmavohnedé až čierne škvrny, ktoré sa predlžujú a často pozdĺžne praskajú. Na listoch vznikajú tmavohnedé až čierne nekrotické škvrny so svetlozeleným lemom. Na stonke sú pretiahnuté čierne škvrny. Na letorastoch spôsobuje huba zosvetlenie až vybielenie kôry. Napadnuté môže byť aj staré drevo vrátane hlavy a koreňového krčku. Po odlúpnutí kôry pozorujeme tmavšie sfarbenie dreva a čierne bodky. Na jar dochádza k infekciám letorastov a listov. Ochorenie sa šíri za vlhka a tepla (optimum 23°C). Základom ochrany je prevencia, hlavne dobrá prevzdušnenosť porastu i kra a optimálna výživa

čítať ďalej...

Hrozno môže byť infikované predovšetkým od počiatku mäknutia. Napadnuté bobule bielych odrôd sa sfarbujú mliečno až svetlo hnedo, hnijú a zvyčajne rýchlo usychajú. Typická je octová vôňa napadnutých hrozien, ktorú spôsobuje premnoženie a činnosť octových baktérií a kvasiniek. K napadnutiu dochádza predovšetkým za teplého (optimum 25-30 ° C) a vlhkého počasia. Rozsiahlejšie napadnutia možno očakávať najmä ak dôjde k hromadnému poraneniu bobúľ a nasleduje teplé a vlhké počasie (krupobitie, silný výskyt obaľovačov).

čítať ďalej...

Vzhľadom na to, že štítnička nebezpečná sa zdržuje na kôre ovocných drevín, účinne ju môžeme ničiť len vtedy, keď sú tieto stromy a kríky bez listov. V súčasnosti ničíme štítničku nebezpečnú predjarným postrekom, ktorý musí byť výdatný a treba ho urobiť krátko po vypučaní ovocných drevín.

čítať ďalej...

Šupináčiky sú chrobáky patriace do čeľade nosáčikovitých. Majú nosovito pretiahnutú prednú časť hlavy a povrch tela majú pokrytý šupinkami, ktoré dodávajú jednotlivým druhom charakteristické sfarbenie. Šupináčiky prezimujú v štádiu dospelcov v pôde. Na jar nalietavajú na ovocné alebo okrasné dreviny a najprv ožierajú púčiky, neskôr z okrajov listov vyžierajú drobné výkrojky. Po tomto úživnom žere sa pária a samičky nakladú vajíčka do pôdy. Vyliahnuté larvy sa živia korienkami rôznych rastlín. Keďže šupináčiky majú len jednu generáciu za rok, ovocné a okrasné dreviny poškodzujú len v jarných mesiacoch. Na ovocných drevinách najčastejšie škodí hnedo sfarbený šupináčik obyčajný (Phyllobius oblongus), na ružiach kovovozelený šupináčik hodvábny (Polydrosus sericeus).

čítať ďalej...

Šupináčiky sú chrobáky patriace do čeľade nosáčikovitých. Majú nosovito pretiahnutú prednú časť hlavy a povrch tela majú pokrytý šupinkami, ktoré dodávajú jednotlivým druhom charakteristické sfarbenie. Šupináčiky prezimujú v štádiu dospelcov v pôde. Na jar nalietavajú na ovocné alebo okrasné dreviny a najprv ožierajú púčiky, neskôr z okrajov listov vyžierajú drobné výkrojky. Po tomto úživnom žere sa pária a samičky nakladú vajíčka do pôdy. Vyliahnuté larvy sa živia korienkami rôznych rastlín. Keďže šupináčiky majú len jednu generáciu za rok, ovocné a okrasné dreviny poškodzujú len v jarných mesiacoch. Na ovocných drevinách najčastejšie škodí hnedo sfarbený šupináčik obyčajný (Phyllobius oblongus), na ružiach kovovozelený šupináčik hodvábny (Polydrosus sericeus).

čítať ďalej...

Hniloba špičiek plodov rajčiakov sa prejavuje vo forme pravidelných, pomerne veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr bývajú tieto škvrny porastené rôznymi hubami (najčastejšie hubou Alternaria tenuis, ktorá osídľuje odumierajúce rastlinné pletivá), preto hnilobu špičiek plodov mnohí pestovatelia považujú za ochorenie hubového pôvodu a hľadajú možnosti chemickej ochrany postihnutých rastlín. Hniloba špičiek plodov rajčiakov je však fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou a nedostatkom vlahy v období intezívneho rastu plodov. Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým na pôdach výdatne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny totiž brzdia príjem vápnika, ktorého síce v pôde môže byť dostatok, avšak pre rastliny nie je prístupný. Hnilobu špičiek plodov rajčiakov v praxi často zamieňajú aj s alternáriovou škvrnitosťou, vyvolávanou hubou Alternaria solani, ktorá do plodov preniká zvyčajne cez stopky plodov.

čítať ďalej...

Na znehodnotení hľúz mečíkov počas vegetačného obdobia alebo počas skladovania sa podieľajú rôzne druhy húb a baktérie druhu Pseudomonas marginata. Suchú hnilobu končiacu často až mumifikáciou hľúz vyvoláva huba Fusarium oxysporum f. sp. gladioli. Prejavuje sa bielym alebo ružovkastým podhubím na povrchu hľúz. Sivý hubový povlak a srdiečkovú hnilobu hľúz spôsobuje huba Botrytis gladiolorum. Ostro ohraničené lesklé jamky po stranách a na spodnej strane hľúz sú charakteristické pre baktériovú škvrnitosť. Na rozdiel od škvrnitosti spôsobenej hubami sa baktériová škvrnitosť počas skladovania nešíri.

čítať ďalej...

Fyziologická korkovitosť listov muškátu sa prejavuje niekoľko milimetrov veľkými výrastkami na spodnej strane listov muškátu štítovitolistého (Pelargonium peltatum = ovisnuté alebo ťahavé muškáty). Sú to vlastne zväčšené bunky a sú následkom vysokej vzdušnej a pôdnej vlhkosti, ako aj zlého odtoku vody z nádob.

čítať ďalej...

Hnednutie dužiny jabĺk je ochorenie fyziologického pôvodu a vo zvýšenej miere sa vyskytuje vtedy, ak po teplom a suchom lete prídu v septembri výdatnejšie zrážky. Vplyvom zvýšeného príjmu vody sa plody rýchlo zväčšia, majú však redšiu dužinu a preto predčasne dozrievajú a ich dužina hnedne. Vznik ochorenia podporujú aj vysoké teploty v čase zberu a na začiatku skladovania. Hnednutím dužiny najviac trpia odrody Ontario a Jonathan.

čítať ďalej...

Hrdza hrušková (Gymnosporangium sabinae) je huba so zložitým vývojovým cyklom. Jej zimným hostiteľom je predovšetkým borievka netatová (Juniperus sabina) a ďalšie druhy borievok, letnými hostiteľmi sú rôzne odrody hrušiek. Huba prezimuje v zhrubnutých častiach konárov borievok. Na jar sa v týchto ložiskách objavia žltooranžové výrastky s množstvom zimných výtrusov, ktoré sa z nich uvoľňujú a infikujú listy hrušiek. Na vrchnej strane listov hrušiek vznikajú oranžové alebo karmínovočervené škrny s plodničkami v podobe tmavých bodiek. V druhej polovici leta sa v mieste týchto škvŕn na spodnej strane listov pletivá zduria a neskôr sa z nich uvoľňujú tzv letné výtrusy, ktoré môžu opäť nakaziť konáre borievok. Choré borievky sú trvalým zdrojom infekcie pre okolité hrušky. Hrdza hrušková sa šíri predovšetkým za daždivého jarného počasia.

čítať ďalej...

Hrdzu muškátovú spôsobuje huba Puccinia pelargonii-zonalis a postihuje len muškát krúžkovaný pestovaný vo voľnej prírode alebo na otvorených priestranstvách. Preto sa vyskytuje len v daždivých rokoch a v hustých a často zavlažovaných porastoch. Prenáša sa chorými rastlinami a v porastoch sa šíri spórami.

čítať ďalej...

Krty síce korene rastlín nežerú, ale pri rytí skypria pôdu tak, že rastliny často uhynú. A hlavne, krtince v trávniku sú neestetické. Čo s tým?

čítať ďalej...

Hrdzi ružovej (Phragmidium mucronatum) sa darí taktiež v daždivom počasí a podobne ako čierna škvrnitosť spôsobuje aj predčasný opad silno napadnutých listov. Hrdza ružová sa na vrchnej strane listov prejavuje nenápadnou žltooranžovou mozaikou. O to nápadnejšie sú oranžovohnedé kôpky letných výtrusov a tmavohnedé kôpky zimných výtrusov na spodnej strane listov.

čítať ďalej...

Je to ochorenie vyvolávané hubou Clasterosporium carpophilum. Na listoch sa prejavuje vo forme niekoľko milimetrov veľkých, ostro ohraničených hnedých škvŕn, ktoré neskôr z čepele listov vypadávajú a preto sa toto ochorenie nazýva aj dierkovitosťou listov. Túto dierkovitosť stretávame aj na listoch ostatných kôstkovín (slivky. čerešne, višne, marhule). Druhým príznakom klasterosporiózy je drobná škvrnitosť plodov, ktorá býva často sprevádzaná aj glejotokom. Pôvodca ochorenia prezimuje konídiami jednak v opadanom lístí a jednak na kôre stromov. V prípade daždivého počasia po vypučaní stromov tieto konídiá vyklíčia a nakazia listy alebo plody broskýň.

čítať ďalej...

Pehovitosť jabĺk je fyziologické ochorenie, ktorého hlavnou príčinou je nedostatok prístupného vápnika v pôde. Ochorenie sa intenzívnejšie prejavuje v suchých a teplých rokoch s nedostatkom zrážok, v rokoch so slabšou úrodou a na pôdach výdatne hnojených maštaľným hnojom a trusom drobných domácich zvierat. Pehovitosť najčastejšie postihuje Coxovu renetu a jej pomerne rozšírené krížence (napr. Dukát, Šampion, Clivia a pod.), nájde sa však aj na ďalších odrodách. Na povrchu plodov sa prejavuje tmavozelenými preliačinami, pod ktorými sa nachádzajú hnedé ostrovčeky odumretého pletiva dužiny, zasahujúce často až do hĺbky 5-10 mm. Podobné príznaky sa často objavujú aj na Jonathane. Táto škvrnitosť však postihuje len šupku Jonathanov, do dužiny nepreniká.

čítať ďalej...

Neskoré jarné mrazy znamenajú stálu hrozbu pre pestovateľov ovocných drevín. Najškodlivejšie bývajú počas kvitnutia ovocných stromov, kedy môže pestovateľ prísť aj o celú úrodu. Ak prídu mrazy až po odkvitnutí jednotlivých ovocných druhov, škody bývajú síce menšie, ale na listoch a vyvíjajúcom sa ovocí vznikajú nápadné príznaky, ktorým pestovatelia často pripisujú iný pôvod. Najnápadnejšie sú príznaky na listoch niektorých odrôd jabloní vo forme pľuzgierov (obr. 1). Na spodnej strane listov sa pokožka oddelí od mezofylu a počas ďalšieho rastu listov sa trhá (obr. 2). Menej nápadné sú drobné belavé pľugieriky na spodnej strane listov marhúľ (obr. 3). Mrazové škody na ovocí (najmä na jablkách) sa prejavujú väčšinou vo forme skorkovatených prstencov (obr. 4), zriedakvejšie aj vo forme pásov (obr. 5). Poškodenie kvetov ovocných stromov sa prejavuje v zhned-nutí korunných lupienkov (obr. 6) a v zhnednutí a odumretí piestikov.

čítať ďalej...

V letných mesiacoch môže ľadovec spôsobiť na viniči obrovské škody. Popri poškodení listov a letorastov bývajú silno poškodené strapce (obr. 1) a jednotlivé bobule, ktoré môžu podľahnúť bielej hnilobe alebo botrytíde (plesni sivej). Preto sa po krupobití odporúča ihneď po oschnutí rastlín (najneskôr však do 12 až 18 hodín) poškodený porast ošetriť vhodnými fungicídmi (proti bielej hnilobe Folpan).

čítať ďalej...

Často sa stáva, že pri ošetrovaní porastov obilnín proti burinám dôjde k úletu aplikovaného herbicídu do blízkych záhrad a vinohradov. Obilniny sa najčastejšie ošetrujú tzv. rastovými herbicídmi, ktoré ničia dvojklíčnolistové buriny tým spôsobom, že narušia ich rast. Zasiahnuté buriny sa krútia, zaostávajú v raste a postupne hynú. Na tieto herbicídy citlivo reagujú aj niektoré pestované plodiny, napr. repa cukrová, slnečnica a predovšetkým vinič. Listy viniča sa výrazne deformujú a získavajú vejárovitý tvar. Okrem toho majú zhrubnutú a presvetlenú žilnatinu. Pri silnejšom zásahu viniča sa skrúcajú a odumierajú aj vrcholky letorastov.

čítať ďalej...

Septóriová škvrnitosť listov (Septoria chrysanthemella) patrí medzi najčastejšie hubové choroby chryzantém. Prvé príznaky v podobe tmavohnedých, prevážne okrúhlych, ostro neohraničených škvŕn sa objavujú na najstarších listoch. Vo vlhkých podmienkach a v daždivom počasí sa ochorenie rýchlo šíri aj na mladšie listy. Silno infikované listy hnednú, usychajú a predčasne opadávajú. Rastliny sa odspodu vyhoľujú, slabšie rastú a kvety bývajú menšie. Huba prezimuje na zvyškoch napadnutých rastlín, ale aj na materských rastlinách, z ktorých sa odoberajú odrezky na ďalšie množenie.

čítať ďalej...

Aj sklovitosť jabĺk je fyziologickou chorobou a na plodoch sa prejavuje často už pred zberom. Väčšinou začína okolo jadrovníka, no niekedy prenikne až pod šupku plodov vo forme tmavozelených olejových škvŕn. Ak sklovité jablká rozkrojíme, kvapká z nich voda, ktorá sa dostala do medzibunkových priestorov. Vznik sklovitosti podporujú veľké výkyvy teploty medzi dňom a nocou koncom leta, ako aj neskorý zber jabĺk. Keďže nepostihuje všetky odrody, je aj odrodovou vlastnosťou. Najčastejšie sa vyskytuje na odrodách Clivia, Dukát, Coxova reneta, Starking, Ontario a Gloster.

čítať ďalej...

K poškodeniu záhradných plodín silným slnečným žiarením najčastejšie dochádza pri náhlej zmene počasia, kedy sa po niekoľkodňovom zamračenom alebo daždivom počasí náhle oteplí a výrazne sa zvýši intenzita slnečného žiarenia. Zo zelenín sa so slnečným úpalom najčastejšie stretávame na paprike a rajčiakoch predovšetkým po vysadení sadeníc na trvalé stanovište. Tieto sadenice boli predpestované v skleníkoch alebo za oknami bytov, kde neboli vystavené priamemu slnku. Ak navyše rástli v hustom spone, môžu byť okrem listov poškodené aj ich stonky, ktoré zo slnečnej strany zbelejú, skorkovatejú a ľahko sa lámu. Slnečným úpalom bývajú poškodené aj plody rajčiakov. Ohrozené sú najmä tie plody, ktoré sa pri odstraňovaní zálistkových výhonkov obnažili.

čítať ďalej...

K poškodeniu záhradných plodín silným slnečným žiarením najčastejšie dochádza pri náhlej zmene počasia, kedy sa po niekoľkodňovom zamračenom alebo daždivom počasí náhle oteplí a výrazne sa zvýši intenzita slnečného žiarenia. Zo zelenín sa so slnečným úpalom najčastejšie stretávame na paprike a rajčiakoch predovšetkým po vysadení sadeníc na trvalé stanovište. Tieto sadenice boli predpestované v skleníkoch alebo za oknami bytov, kde neboli vystavené priamemu slnku. Ak navyše rástli v hustom spone, môžu byť okrem listov poškodené aj ich stonky, ktoré zo slnečnej strany zbelejú, skorkovatejú a ľahko sa lámu. Slnečným úpalom bývajú poškodené aj plody rajčiakov. Ohrozené sú najmä tie plody, ktoré sa pri odstraňovaní zálistkových výhonkov obnažili.

čítať ďalej...

Pôvodca stolburu patrí medzi fytoplazmy, ktoré sa v staršej odbornej literatúre uvádzajú pod názvom mykoplazmy. Sú to mikroorganizmy tvoriace prechod medzi vírusmi a baktériami. Stolbur v prírode šíria rôzne druhy cikádok, predovšetkým žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus). Je to teplomilný druh, ktorého hlavnou hostiteľskou rastlinou je pupenec roľný. V teplých rokoch sa v letných mesiacoch premnoží a prechádza na pestované plodiny. Okrem papriky sú to rajčiaky, zemiaky, baklažán a tabak. Prvým príznakom stolburu na paprike je celkové žltnutie rastlín. Neskôr začnú vädnúť staršie listy a napokon celá rastlina aj s plodmi zvädne a odumrie. Plody, ktoré sa vytvorili až po infekcii rastliny, sú drobné a zvyčajne sa v nich nevytvárajú semená. V extrémne teplých a suchých rokoch môže dôjsť k silnému poškodeniu porastov koreninovej i poľnej zeleninovej papriky.

čítať ďalej...

Suchá škvrnitosť plodov papriky sa prejavuje vo forme nepravidelných, bledohnedých, rôzne veľkých škvŕn vždy pri špičke plodov. Neskôr sa tieto škvrny pergamenovite stenšia alebo prechádzajú do mokrej hniloby (predovšetkým v rýchliarňach). Často sa na nich objavujú aj hubové povlaky, preto sa mnohí pestovatelia domnievajú, že ide o ochorenie hubového pôvodu a hľadajú možnosti chemickej ochrany postihnutých rastlín. Suchá škvrnitosť plodov papriky je však fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou, nedostatkom vlahy v období intezívneho rastu plodov a najmä odrodovou citlivosťou (citlivejšie sú žlté odrody s tenšou šupkou). Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým na pôdach výdatne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny totiž brzdia príjem vápnika, ktorý síce nemusí v pôde chýbať, avšak pre rastliny sa stáva neprístupným.

čítať ďalej...

Šarku poznajú záhradkári predovšetkým ako nebezpečnú vírusovú chorobu slivkovín. Jej hostiteľmi sú však aj marhule, broskyne, mandle, trnka, višňa plstnatá, mahalebka a myrobalan. Na listoch marhúľ sa šarka prejavuje vo forme žltozelených alebo bledozelených kresieb, prúžkov, prstencov alebo škvŕn, ktoré sú najvýraznejšie v prvej polovici vegetačného obdobia. Na povrchu plodov marhúľ možno príznaky šarky pozorovať krátko pred ich dozretím. Prejavujú sa pomerne veľkými belavými kresbami a krúžkami. Niekedy sa v miestach týchto škvŕn plody aj mierne deformujú. Dužina silno postihnutých plodov býva vláknitá, málo šťavnatá a máva mdlú chuť. Veľmi typicky sa šarka prejavuje na kôstkach marhúľ v podobe belavých krúžkov, kresieb a škvŕn, ktoré na nich zostávajú aj po vysušení. Na listoch broskýň sa príznaky šarky objavujú zriedkavejšie a prejavujú sa zožltnutím žilnatiny a deformáciou listovej čepele. Príznaky na plodoch broskýň sa podobajú prejavom šarky na marhuliach s tým rozdielom, že kvôli jemnému ochlpeniu broskýň sú menej nápadné a s dozrievaním plodov sa postupne strácajú. Šarka sa šíri jednak množiteľským materiálom (očkami, vrúbľami, odkopkami) a jednak pomocou hmyzu. Hlavnými prenášačmi vírusu sú rôzne druhy vošiek škodiacich na kôstkovinách.

čítať ďalej...

Šarku poznajú záhradkári predovšetkým ako nebezpečnú vírusovú chorobu slivkovín. Jej hostiteľmi sú však aj marhule, broskyne, mandle, trnka, višňa plstnatá, mahalebka a myrobalan. Na listoch marhúľ sa šarka prejavuje vo forme žltozelených alebo bledozelených kresieb, prúžkov, prstencov alebo škvŕn, ktoré sú najvýraznejšie v prvej polovici vegetačného obdobia. Na povrchu plodov marhúľ možno príznaky šarky pozorovať krátko pred ich dozretím. Prejavujú sa pomerne veľkými belavými kresbami a krúžkami. Niekedy sa v miestach týchto škvŕn plody aj mierne deformujú. Dužina silno postihnutých plodov býva vláknitá, málo šťavnatá a máva mdlú chuť. Veľmi typicky sa šarka prejavuje na kôstkach marhúľ v podobe belavých krúžkov, kresieb a škvŕn, ktoré na nich zostávajú aj po vysušení. Na listoch broskýň sa príznaky šarky objavujú zriedkavejšie a prejavujú sa zožltnutím žilnatiny a deformáciou listovej čepele. Príznaky na plodoch broskýň sa podobajú prejavom šarky na marhuliach s tým rozdielom, že kvôli jemnému ochlpeniu broskýň sú menej nápadné a s dozrievaním plodov sa postupne strácajú. Šarka sa šíri jednak množiteľským materiálom (očkami, vrúbľami, odkopkami) a jednak pomocou hmyzu. Hlavnými prenášačmi vírusu sú rôzne druhy vošiek škodiacich na kôstkovinách.

čítať ďalej...

V praxi sa najčastejšie stretávame s fuzáriovým alebo sklerocíniovým vädnutím papriky. Pre fuzáriové vädnutie (Fusarium oxysporum) je typické hnednutie cievnych zväzkov, viditeľné v podĺžne rozrezanej stonke. Huba do rastlín preniká cez korene, ktoré bývajú poškodené vysokou hladinou živín, predovšetkým v pôdach výdatne hnojených hnojom od hydiny a iných drobných domácich zvierat. Pôvodca fuzáriového vädnutia pretrváva v pôde a môže sa nebezpečne premnožiť najmä vtedy, ak papriku pestujeme niekoľko rokov na rovnakom mieste. Pre sklerocíniové vädnutie(Sclerotinia sclerotiorum) sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky rastlín. V stonkách neskôr vznikajú skleróciá, ktoré sa po rozpade pletív dostávajú do pôdy a niekoľko rokov sú zdrojom infekcie pre plodiny pestované na tejto ploche. Sclerotinia sclerotiorumtotiž okrem papriky napáda aj uhorky, rajčiaky, mrkvu, petržlen, šalát a ďalšie plodiny. Kým sklerocíniové vädnutie papriky sa častejšie vyskytuje vo vlhkých, zle vetraných rýchliarňach, s fuzáriovým vädnutím sa stretávame hlavne za horúcich letných dní, keď upchaté cievne zväzky nestačia transportovať dostatok vody do nadzemných častí rastlín.

čítať ďalej...

S plesňou snežnou sa najčastejšie stretávame po zimách s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou. Výška snehovej pokrývky „pomáha“ plesni tým, že zabraňuje prístupu vzduchu ku koreňovej sústave trávnika a tiež zadržiava pôdnu vlahu a tak je trávnik neustále vlhký.

čítať ďalej...

Proti širokolistovým burinám v trávnikoch zasahujeme vtedy, keď majú vyvinutú dostatočne veĺkú listovú plochu To znamená, že týźdeň pred a po aplikácii prípravkov trávnik nekosíme.

čítať ďalej...

Machom sa najlepšie darí na vlhkých a tienistých miestach a na ťažších pôdach s nedostatkom živín. Popri aplikácii odporúčaných prípravkov s obsahom železa sa odporúča trávniky pravidelne prihnojovať a preriedené porasty dosievať.

čítať ďalej...

Nedostatok horčíka sa na trávach prejavuje žltozelenými predĺženými pásikmi v listoch (tigrovitosť). Najčastejšie sa vyskytuje na ľahkých piesočnatých pôdach. Pri akútnom nedostatku horčíka aplikácia listových hnojív vo forme opakovaných postrekov.

čítať ďalej...

Múčnatka sa prejavuje belavými povlakmi na listoch tráv. Napáda predovšetkým tienené a nepravidelne kosenné porasty. Opakovane postreky ohrozených porastov odporúčanými prípravkami.

čítať ďalej...

Hrdze sú mikroskopické huby so zložitým vývojom. Mnohé z nich sú dvojhostiteľské, pričom niektoré ich štádiá sa vyvíjajú na zimných, ďalšie na letných hostiteľoch. Okrem toho sú viazané na úzky okruh hostiteľských rastlín. Hrdze sa vyznačujú tvorbou hrdzavohnedých alebo tmavohnedých kôpok výtrusov, nachádzajúcich sa väčšinou na spodnej strane listov. Preto prvé príznaky ochorenia často ujdú pozornosti pestovateľa. Hrdziam sa darí v daždivom počasí a v hustých a často zavlažovaných porastoch. S hrdzami sa najčastejšie stretávame na ružiach, klinčekoch, muškátoch, papuľkách, pivonkách, mahóniách a ibišoch.

čítať ďalej...

Na egrešoch sa vyskytujú dva druhy múčnatky. Americkú múčnatku egreša vyvoláva huba Sphaerotheca mors uvae, európsku múčnatku huba Microsphaera grossulariae. Škodlivejšia je americká múčnatka egreša, ktorá na egrešoch znehodnocuje najmä plody. Na ríbezliach – predovšetkým na čiernych odrodách – infikuje konce letorastov. Pre americkú múčnatku egreša je charakteristické husté belavé podhubie, ktoré neskôr získava tmavohnedé sfarbenie. Neskôr sa v tomto podhubí vytvárajú plodničky huby, ktoré na napadnutých častiach rastlín prezimujú a na jar sa z nich uvoľňujú tzv. askospóry spôsobujúce jarnú nákazu. Európska múčnatka egreša napáda len listy egrešov a vytvára na nich riedky nálet bieleho podhubia.

čítať ďalej...

Kvetárka kapustová (Delia brassicae) patrí medzi najvýznamnejších škodcov hlúbovín. Je to asi 6 mm veľká, sivohnedá mucha, ktorej belavé, beznohé larvy ohlodávajú korene rôznych druhov kapustovej zeleniny. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, neskôr žltnú, vädnú a odumierajú, pričom sa dajú z pôdy ľahko vytiahnuť. Okrem hlúbovín sa zavrtávajú aj do buľvičiek reďkovky, ktoré sú potom nekonzumovateľné. Kvetárka kapustová máva za rok 2 alebo 3 generácie. Jarná generácia múch sa rojí v apríli a v máji, letná koncom júna a v júli a jesenná v septembri a v októbri. Samičky kladú vajíčka ku koreňovým krčkom mladých hlúbovín v menších skupinách. Vyliahnuté larvy zaliezajú do pôdy a najprv konzumujú jemné korienky, neskôr sa zavrtávajú do hlúbov, ktoré úplne poprevŕtajú.

čítať ďalej...

Môžu v niektorých oblastiach od skorej jari spôsobiť veľké škody na ovocných stromoch. Samce motýľa majú dobre vyvinuté krídla. Samičky piadivky zimnej sú úplne bezkrídle. Jesenná má zakrpatené krídla. Jej húsenice sú v dospelosti žltozelené, so zelenkastou alebo žltkastou hlavou, s tmavšou pozdĺžnou čiarou, s troma bielymi čiarami na každom boku. Húsenice piadivky zimnej sú spravidla červenohnedé s dvojitou tmavou chrbtovou čiarou, alebo s červenými škvrnami na chrbte. Na bokoch majú široký žltý pásik a na 11. článku dve bradavky. Hlava je červenohnedá, prieduchy biele, lemované čiernym prstencom. V dospelosti sú dlhé 30 – 35 mm. Vývoj piadivky jesennej a zimnej je veľmi podobný, rovnaké sú aj časové obdobia , v ktorých možno proti nim úspešne bojovať.

čítať ďalej...

Hojný druh, motýľ je dlhý 13 - 21 mm a v rozpätí krídel 26 - 30 mm. Motýle a hlavne samce prilietajú v noci na svetlo. Motýle žijú veľmi krátko a samičky po sparení ihneď vykladú všetky svoje vajíčka a zakrátko hynú. Kopulácia nastáva v noci. Vajíčka sú kladené v prstencových znáškach okolo tenkých halúzok živných stromov a krov. Liahnu sa až po prezimovaní na jar. Húsenice žijú najprv pospolito v pavučinovom hniezde, ktoré si spriadajú na konároch. Po poslednom zvliekaní sa však rozliezajú po celom strome a žijú samostatne. Ak sú na menšom strome viaceré znášky vajíčok, húsenice sú schopné obžrať ho celý dohola. Živné rastliny: Prunus, Quercus, Crataegus, Malus, Cerasus,... Kukla: žlto-biely, oválny, mäkký zámotok obsahuje obranný prášok, ktorý sa z neho šíri pri dotyku. Je upradený medzi listami. Prezimovanie: v štádiu vajíčka. Škodí vyžieraním púčikov a púčiace listy na všetkých ovocných stromoch. Holožery spôsobuje len výnimočne.

čítať ďalej...

Mníška zlatoritka je motýľ bielej farby. Samička sa veľmi výrazne neodlišuje od samčeka. Obaja sú bielej farby, ale samček má tmavší okraj predných krídiel a hlavičku má vybavenú dlhšími hrebeňovitými tykadlami. Vajíčka sú žlté a larvy majú na chrbte dva červené pásiky. Okrem toho majú na tele aj bradavičky a sú celé pokryté žltohnedými chĺpkami. Mníška zlatorítka je nešpecializovaný škodca, ktorý poškodzuje ovocné dreviny. Predovšetkým napáda hrušky, jablone, ale aj kôstkoviny. Vážne škody spôsobuje hlavne v rokoch, keď sú suché a hlavne teplé letá so suchými zimami.

čítať ďalej...

Je to motýľ s bielymi krídlami s veľmi výraznými čiernymi žilkami. Hlavu, hruď a aj bruško má čierne. Samičky sú o čosi väčšie ako samčeky. Kladú rebrované vajíčka žltej farby, z ktorých sa liahnu larvy. Ich farba tela sa počas vývinu mení. V prvom instare sú žlté, neskôr majú vrchnú časť tela červenú so štetinkami.

čítať ďalej...

Spriadač americký (Hyphantria cunea) sa vyskytuje iba v najteplejších oblastiach Slovenska a za rok máva dve generácie. Prezimuje v štádiu kukiel v rôznych úkrytoch. Motýle prvej generácie sa roja v máji a samičky kladú vajíčka vo veľkých skupinách na spodnú stranu listov. Vyliahnuté húsenice sa spočiatku zdržujú pohromade a pod ochranou hustej pavučiny skeletujú listy. Neskôr sa rozliezajú a často spôsobujú holožery na napadnutých stromoch. Druhá generácia motýľov sa rojí koncom júla a v auguste. Táto generácia je početnejšia, preto môže napáchať väčšie škody. Z ovocných drevín najčastejšie poškodzuje orechy, jablone, čerešne, slivky, moruše, z ostatných listnatých drevín javorovec jaseňolistý (javor mlieč) a bazu.

čítať ďalej...

Spriadač americký (Hyphantria cunea) sa vyskytuje iba v najteplejších oblastiach Slovenska a za rok máva dve generácie. Prezimuje v štádiu kukiel v rôznych úkrytoch. Motýle prvej generácie sa roja v máji a samičky kladú vajíčka vo veľkých skupinách na spodnú stranu listov. Vyliahnuté húsenice sa spočiatku zdržujú pohromade a pod ochranou hustej pavučiny skeletujú listy. Neskôr sa rozliezajú a často spôsobujú holožery na napadnutých stromoch. Druhá generácia motýľov sa rojí koncom júla a v auguste. Táto generácia je početnejšia, preto môže napáchať väčšie škody. Z ovocných drevín najčastejšie poškodzuje orechy, jablone, čerešne, slivky, moruše, z ostatných listnatých drevín javorovec jaseňolistý (javor mlieč) a bazu.

čítať ďalej...

Roztočec ovocný (Panonychus ulmi) prezrádza svoju prítomnosť svojimi červeno sfarbenými zimujúcimi vajíčkami pri púčikoch, v trhlinách kôry. Na jar sa liahnu oranžovo sfarbené larvy. Koncom mája sa objavujú na listoch letné oranžové vajíčka. Jedince prvej letnej generácie sa objavujú už koncom mája, v júni a podľa poveternostných podmienok ju ešte nasledujú 3 – 4 generácie. Roztoče škodia cicaním rastlinných štiav. Na listoch nachádzame žlté škvrny po vpichoch, pri premnožení škodcu tieto škvrny splývajú do súvislých žltohnedých škvŕn. Listy sa lyžicovite vydúvajú a predčasne padajú. Od polovice augusta samičky kladú zimné vajíčka.

čítať ďalej...

Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štrymi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Tráviaca sústava je slepo zakončená bez análneho otvoru. Vylučuje vlákna, po ktorých sa pohybuje. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Roztočec chmeľový je oddeleného pohlavia. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré sa počas výninu zvliekajú. Počas leta býva roztočec zafarbený nasatým chlorofylom do zelena, na jeseň je červenkastý.

čítať ďalej...

Vlnačku krvavú (Eriosoma lanigerum) poznajú záhradkári skôr pod nesprávnym názvom voška krvavá. Nepatrí však medzi listové vošky, cicajúce rastlinné šťavy z listov napadnutých rastlín, ale medzi vlnačky, ktoré cicajú na kôre mladých výhonkov i starších konárov a vyznačujú sa vylučovaním voskových vláken. Tieto voskové vlákna vatovitého vzhľadu často úplne zakrývajú celú kolóniu vlnačky krvavej. V mieste cicania škodcu často vznikajú praskliny alebo zdureniny. Vlnačka krvavá poškodzuje z ovocných drevín len jablone. Prezimuje v štádiu lariev v puklinách kôry alebo na koreňovom krčku stromov. Larvy opúšťajú zimné úkryty od konca apríla. Prvé kolónie škodcu s typickými vatovitými výlučkami môžeme na jabloniach pozorovať už v druhej polovici mája. Za rok môže mať až 10 pokolení.

čítať ďalej...

Voška skoroceľová (Dysaphis plantaginea) (Pass.), syn. Sappaphis mali (Ferr.), (Homoptera, Aphididae) – patrí nielen k najrozšírenejším, ale aj k najškodlivejším druhom listových vošiek na jabloniach. U nás sa vyskytuje prakticky vo všetkých ovocinárskych oblastiach hlavne na jabloniach, oveľa menej na jarabinách, dulách a oskorušiach. Cicaním listov vyvoláva voška najprv ich silné kučeravenie a stáčanie, neskôr žltnutie a opad. Na jar vytvára početné kolónie jedincov nielen na listoch, ale aj na mladých výhonkoch, ktoré zakrpatievajú a deformujú sa. Silnejšie poškodenie stromu sa prejavuje aj na vývine plodov, ktoré sa nevyvíjajú a nedozrievajú.

čítať ďalej...

Krytonos makovicový (Ceutorhynchus macula-alba) je pôvodcom známej červivosti makovíc. Patrí do čeľade nosáčikovitých s charakteristickou predĺženou prednou časťou hlavy. Prezimuje v pôde v štádiu dospelých chrobákov, ktoré vyhľadávajú porasty maku krátko pred kvitnutím. Samičky zapúšťajú vajíčka do mladých makovíc. Vyliahnuté larvy sa živia jednak semenami maku a jednak priehradkami makovíc. Larvy sú belavé, beznohé a majú hnedú hlavu. Vyvinuté larvy opúšťajú makovice, zaliezajú do pôdy a zakuklia sa. Škodca má za rok len jednu generáciu.

čítať ďalej...

Vošky sú najvážnejšími škodcami šalátu hlavne preto, lebo sa dokážu v krátkom čase kalamit-ne premnožiť a spôsobiť žltnutie a opadávanie listov. Okrem toho prenášajú aj rôzne vírusové choroby, ktoré znižujú a znehodnocujú úrodu.

čítať ďalej...

Vošky sú najvážnejšími škodcami papriky hlavne preto, lebo sa dokážu v krátkom čase kalamit-ne premnožiť a spôsobiť žltnutie a opadávanie listov. Okrem toho prenášajú aj rôzne vírusové choroby, ktoré znižujú a znehodnocujú úrodu.

čítať ďalej...

Vošky sú najvážnejšími škodcami papriky hlavne preto, lebo sa dokážu v krátkom čase kalamit-ne premnožiť a spôsobiť žltnutie a opadávanie listov. Okrem toho prenášajú aj rôzne vírusové choroby, ktoré znižujú a znehodnocujú úrodu.

čítať ďalej...

Hrbáč obilný (Zabrus tenebrioides), Coleoptera je významný škodca obilnín už niekoľko desaťročí. Imágo má telo smolovo-hnedej až smolovo-čiernej farby, dlhé 14 – 16 mm. Larvy v dospelosti sú dlhé 30 – 35 mm, sú belavej farby s tmavohnedou hlavou a predhrudím. Majú tri páry hrudných nôh, ktoré sú silné, hrabavé. Hrbáč obilný škodí v štádiu larvy a imága. Prítomnosť lariev škodcu v mladých porastoch obilnín v jeseň a na jar sa veľmi ľahko zisťuje na základe charakteristických poškodení listov larvami (opísané sú v časti vývojový cyklus). Dobre sú viditeľné rozžuvané listy mladých rastlín, ktoré sa sušia a nadobúdajú sivú farbu. Tieto príznaky vidieť v porastoch už od konca októbra – na začiatku novembra. Larvy sú aktívne večer, sú veľmi žravé a aktívne sú do prvých mrazov, keď migrujú hlbšie do pôdy. Oteplením na jar znovu začínajú byť aktívne a škody zapríčiňujú až do konca svojho vývoja. Larvy spôsobujú znižovanie počtu rastlín a odnoží na jednotku plochy. V prípade väčšieho výskytu a dlhšieho obdobia aktivity porasty môžu byť aj úplne zničené. Imága znižujú počet zŕn v klase.

čítať ďalej...

Kohútik pestrý je rozšírený škodca obilnín v Európe a na Strednom východe. Tento hmyz sa je veľmi početný na poliach obilnín a jeho larvy sú schopné poškodením listových pletív zredukovať produkciu zrna. Na obilninách škodia larvy aj imága kohútika. Najviac poškodzujú klíčiace rastliny a tiež nové prírastky na starších rastlinách. Larva denne skonzumuje 1 - 3 násobok svojej hmotnosti. Keďže larvy žerú oveľa viac a zriedka sa presúvajú z rastliny na rastlinu, ich poškodenie je výraznejšie ako poškodenie spôsobené imágami. Klíčiace rastliny v štádiu jedného listu sú často zničené jednou larvou.

čítať ďalej...

Primárnym hostiteľom vošky slamihovej je slivka a rôzne druhy rodu Prunus, v skleníkoch chryzantémy a starčeky (Senecio). K sekundárnym hostiteľom patria zástupcovia z čeľade astrovitých (slnečnica, artičok), borákovitých (nezábudka) a ďatelina. Voška maková je polyfágny druh, ktorý napáda viac ako 200 druhov rastlín, vrátane slnečnice, repy, fazule, zemiakov, mrkvy, tabaku ako aj niekoľkých druhov kvetov a okrasných rastlín. Primárnymi hostiteľmi sú bršlen európsky (Euonymus europea), bršlen bradavičnatý (E. verrucosa) a kalina obyčajná (Viburnum opulus). Bezkrídle imága vošky Brachycaudus helichrysi sú dlhé 1,4-2 mm, majú vajcovitý tvar, obyčajne sú zelené až žltozelené alebo hnedozelené, Konce holení a chodidiel sú čierne, tykadlá sú krátke a dosahujú asi do polovice dĺžky tela, sifunkuli sú krátke a valcovité. Chvostík (cauda) je je svetlý, krátky a zaoblený. Okrídlené vošky sú 1,1-2,2 mm dlhé, s tmavými tykadlami, nohami a sifunkulami.

čítať ďalej...

Voška maková (srb. crna repina vaš) − Aphis fabae (Aphididae, Sternorrhyncha) je drobný hmyz, bezkrídla samička meria 2 – 2,5 mm. Telo má čiernozelenej až modročiernej farby. Okrídlená samička má štíhlejší tvar tela ako bezkrídla. Hlava, tykadlá a hruď sú čierne, bruško je tmavozelené.

čítať ďalej...

Môžu v niektorých oblastiach od skorej jari spôsobiť veľké škody na ovocných stromoch. Samce motýľa majú dobre vyvinuté krídla. Samičky piadivky zimnej sú úplne bezkrídle. Jesenná má zakrpatené krídla. Jej húsenice sú v dospelosti žltozelené, so zelenkastou alebo žltkastou hlavou, s tmavšou pozdĺžnou čiarou, s troma bielymi čiarami na každom boku. Húsenice piadivky zimnej sú spravidla červenohnedé s dvojitou tmavou chrbtovou čiarou, alebo s červenými škvrnami na chrbte. Na bokoch majú široký žltý pásik a na 11. článku dve bradavky. Hlava je červenohnedá, prieduchy biele, lemované čiernym prstencom. V dospelosti sú dlhé 30 – 35 mm. Vývoj piadivky jesennej a zimnej je veľmi podobný, rovnaké sú aj časové obdobia , v ktorých možno proti nim úspešne bojovať.

čítať ďalej...

Červotoč prúžkovaný je 3-4mm dlhý, tmavohnedý, na krovkách má 10 radov rovných a zreteľne bodkovaných rýh. K hromadnému rojenia chrobákov dochádza v júni až júli, väčšina z nich zostáva na mieste kde sa vyliahli, alebo v blízkosti. Samička kladie obvykle cca 20 vajíčok do starých výletových otvorov, štrbín v dreve, alebo na rovný, ale drsný povrch. Červotoč prúžkovaný napadá predovšetkým ihličnaté drevo, vzácne aj listnaté, opracované a už niekoľko rokov používané (nábytok, hudobné nástroje, trámy, okná, dvere, podlahy ...) V jadrovom dreve sa vyvíja zle. Charakteristické je, že trámy napadá len na vnútornej strane miestnosti. Vonkajšie stranu stien domov a trámov nepoškodzuje. Larvy vyvrtávají v dreve pozdĺžne chodby, ktorých hlavná časť je sústredená do letokruhov jarného dreva. Dĺžka dospelých larvy dosahuje 4mm a šírka jej chodby v tejto dobe býva okolo 2-2,3 mm. Vývoj trvá 1-3 roky a závisí na okolitej teplote a vlhkosti a na výživnosti dreva.

čítať ďalej...

Lykožrút lesklý v smrečinách, ale aj v iných ihličnatých lesoch do 50 rokov, je vážnym škodcom lykožrút lesklý. Bionómia a ochrana je podobná ako u lykožrúta smrekového.V smrečinách, ale aj v iných ihličnatých lesoch do 50 rokov, je vážnym škodcom lykožrút lesklý. Bionómia a ochrana je podobná ako u lykožrúta smrekového.

čítať ďalej...

Tento nenápadný malý chrobák je zvyčajne považovaný za lesného škodcu. Telo je valcovité, čiernohnedo sfarbené, lesklé, so svetlo žltými chlpmi. Tykadlá sú paličkovité. Dorastá veľkosti 4 - 5,5 mm. Štít je v prednej časti hrboľkatý, v zadnej časti jemne bodkovaný. Medzery medzi riadkami bodiek má hladké. Priehlbeň sklonu na krovkách je vrúbkovaná na každej strane štyrmi zubmi, z ktorých tretí odhora je najväčší. Dospelá larva je dlhá 4-5 mm, biela, so žltohnedou hlavou. Kukla je biela a meria asi 4 mm. Vajíčka sú tiež biele, oválne a lesklé.

čítať ďalej...

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch rastlín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť a nakladú prezimujúce vajíčka.

čítať ďalej...

Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby. Vajíčka strapiek sú priesvitné, obličkovité a asi 0,3 mm veľké.

čítať ďalej...

Obaľovače sú motýle, prezimujú v zámotkoch ako larvy vo vrchnej vrstve pôdy. V čase tvorby kvetných pukov hrachu alebo všeobecne keď kvitne pšenica, vylietajú dospelce, po úživnom žere kladú oplodnené samičky po 2-4 vajíčka na spodnú stranu listov. Mladé larvy obaľovača strukového mínujú v listoch, neskôr larvy oboch druhov obaľovačov žijú v strukoch, kde vyžierajú semená. Dorastené larvy opúšťajú struky a zaliezajú do pôdy. Obaľovače majú jednu generáciu do roka. Ošetrovanie proti nim záleží od toho, na aký účel strukovinu pestujeme. Ak je to na zeleno, treba ošetrovať hneď pri liahnutí prvých lariev, čo býva 10-14 dní po výlete imág z pôdy alebo zo signalizačných klietok, v ktorých boli umiestnené napadnuté struky s kuklami z predchádzajúceho roku, alebo pri prvých imágach vo feromónovom lapači. Pri pestovaní na semeno je optimálny termín ošetrovania pri výskyte 10 imág vo feromónovom lapači za deň.

čítať ďalej...

Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štrymi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Tráviaca sústava je slepo zakončená bez análneho otvoru. Vylučuje vlákna, po ktorých sa pohybuje. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Roztočec chmeľový je oddeleného pohlavia. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré sa počas výninu zvliekajú. Počas leta býva roztočec zafarbený nasatým chlorofylom do zelena, na jeseň je červenkastý.

čítať ďalej...

Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štrymi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Tráviaca sústava je slepo zakončená bez análneho otvoru. Vylučuje vlákna, po ktorých sa pohybuje. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Roztočec chmeľový je oddeleného pohlavia. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré sa počas výninu zvliekajú. Počas leta býva roztočec zafarbený nasatým chlorofylom do zelena, na jeseň je červenkastý.

čítať ďalej...

Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štrymi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Tráviaca sústava je slepo zakončená bez análneho otvoru. Vylučuje vlákna, po ktorých sa pohybuje. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Roztočec chmeľový je oddeleného pohlavia. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré sa počas výninu zvliekajú. Počas leta býva roztočec zafarbený nasatým chlorofylom do zelena, na jeseň je červenkastý.

čítať ďalej...

Prezimujú pohlavne dospelé oplodnené samičky pod kôrou stromov alebo v suchých listoch. Objavujú sa od konca marca do konca apríla na riasiacou púčikoch a mladých listoch. Jarné a jesenné generácie sa vyvíja pomaly (za 20-40 dní) zatiaľ čo letná generácia sa vyvíja rýchlo (za 10-25 dní). Suché a teplé dlhé dni podporujú rozmnožovanie. Následkom toho sú tieto dva druhy aktívny hlavne v lete.

čítať ďalej...

Roztočec ovocný (Panonychus ulmi) prezrádza svoju prítomnosť svojimi červeno sfarbenými zimujúcimi vajíčkami pri púčikoch, v trhlinách kôry. Na jar sa liahnu oranžovo sfarbené larvy. Koncom mája sa objavujú na listoch letné oranžové vajíčka. Jedince prvej letnej generácie sa objavujú už koncom mája, v júni a podľa poveternostných podmienok ju ešte nasledujú 3 – 4 generácie. Roztoče škodia cicaním rastlinných štiav. Na listoch nachádzame žlté škvrny po vpichoch, pri premnožení škodcu tieto škvrny splývajú do súvislých žltohnedých škvŕn. Listy sa lyžicovite vydúvajú a predčasne padajú. Od polovice augusta samičky kladú zimné vajíčka.

čítať ďalej...

Obaľovača jablčného (Cydia pomonella) veľmi dobre poznajú všetci záhradkári, pretože je pôvodcom známej červivosti jabĺk a aj najzarytejší odporcovia chemickej ochrany rastlín prišli na to, že bez ošetrenia jabloní proti tomuto škodcovi sa nedajú dopestovať zdravé jablká. Červivé plody totiž väčšinou podľahnú moníliovej hnilobe často už na stromoch. Okrem jabloní poškodzuje aj hrušky. V teplejších oblastiach Slovenska má obaľovač jablčný za rok dve generácie. Prezimuje v rôznych úkrytoch v štádiu dospelých húseníc. Na jar sa kuklí a motýle prvej generácie sa roja v máji a v júni, druhej generácie v priebehu júla a augusta.

čítať ďalej...

Vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi) je mucha, ktorej belavé a beznohé larvy spôsobujú známu červivosť plodov neskorších odrôd čerešní a višní. Škodca prezimuje v štádiu kukiel pod čerešňami a višňami plytko v pôde. K hlavnému rojeniu dospelých vrtiviek dochádza približne v polovici mája. Približne 7 až 10 dní po párení začínajú samičky zapúšťať vajíčka do plodov. Vrtivka čerešňová má jednu generáciu za rok.

čítať ďalej...

Obaľovač slivkový patrí medzi najvýznamnejších škodcov sliviek. Najväčší problém predstavuje až jeho druhá generácia, ktorá sa objavuje v priebehu júla.

čítať ďalej...

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

čítať ďalej...

Je najvážnejším škodcom jabloní. Napáda takmer výhradne len drevnaté časti, ako mladé konáriky, kmeň i korene. Na starom dreve sídlia na kalusovom pletive, ktorým sa zahojili rozličné rany. Kolónie vošky krvavej sú často ukryté pod šupinami borky, v rôznych trhlinách kôry i na koreňoch do hĺbky 25 cm. Cicaním vyvolávajú na konárikoch i koreňoch vznik kambiálnych nádorčekov. Živorodé hnedé až modročierne samičky sú 1,7 – 1,9 mm veľké.

čítať ďalej...

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

čítať ďalej...

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

čítať ďalej...

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

čítať ďalej...

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

čítať ďalej...

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

čítať ďalej...

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

čítať ďalej...

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

čítať ďalej...

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

čítať ďalej...

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

čítať ďalej...

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

čítať ďalej...

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

čítať ďalej...

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

čítať ďalej...

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

čítať ďalej...

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

čítať ďalej...

Cicajú rastlinné štavy na mladých listoch a výhonkoch. Počas ďaľšieho rastu sa pletivá listov na pocicianých miestach trhajú a tým vznikajú rôzne veľké trhliny. Najviac škodia malé bezkrídle nymfy, ktoré vyhrýzajú otvory v listoch. Sú zelené alebo hnedé, veľké asi 5 mm, ale väčšinou si skôr všimnete škody ako zbadáte hmyz. V júni a v júli sa často presťahujú za potravou na byliny a buriny. Najviac bývajú poškodené chryzantémy, georgíny a fuksie.

čítať ďalej...

Molica skleníková na okrasných rastlináchMolica skleníková (Trialeurodes vaporariorum), známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom izbových a skleníkových kvetín a rôznych druhov rýchlenej zeleniny. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek. Ak sa dotkneme napadnutých rastlín, dospelé molice z nich húfne odlietajú.

čítať ďalej...

Fúzavka cesnaková (Suillia lurida) je mucha, ktorej larvy poškodzujú predovšetkým porasty zimného cesnaku. U nás sa fúzavka cesnaková objavila koncom sedemdesiatych rokov a odvtedy pravidelne poškodzuje porasty najmä v tradičných pestovateľkých oblastiach cesnaku. Prezimuje v štádiu dospelých múch, ktoré opúšťajú zimné úkryty už po prvom jarnom oteplení. Samičky kladú vajíčka jednotlivo na rastliny. Vyliahnuté larvy sa zavrtávajú medzi srdiečkové listy. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, najmladšie listy sa deformujú a postupne odumierajú. Za daždivého počasia poškodené rastliny často podliehajú mokrej hnilobe. Intenzita poškodenia porastov cesnaku závisí od pestovateľských a poveternostných podmienok. Škody bývajú silnejšie, ak rastliny po prezimovaní trpia nedostatkom vlahy alebo je trvale chladné počasie, kedy cesnak veľmi pomaly rastie a larvy fúzavky cesnakovej majú viac času na preniknutie k vegetačnému vrcholu rastlín.

čítať ďalej...

Obaľovač broskyňový (Cydia molesta, Plodokaz broskyňový) poškodzuje broskyne jednak tým, že vyžiera chodbičky vo vrcholoch mladých výhonkov a jednak spôsobuje červivosť plodov. Škodca prezimuje v štádiu vyvinutých húseníc, ktoré sa na jar kuklia. Za rok môže mať dve alebo tri pokolenia. Najškodlivejšie sú letné generácie, ktoré napádajú neskoršie odrody určené na zaváranie. Červivé plody často podliehajú moníliovej hnilobe. Podobné škody spôsobuje na broskyniach aj psota broskyňová (Anarsia lineatella), ktorá prezimuje v štádiu mladých húseníc. Tieto húsenice sa na jar vžierajú do niekoľko centimetrov dlhých výhonkov.

čítať ďalej...

Mníška zlatoritka spôsobuje holožery na rôznych ovocných drevinách predovšetkým na cestných stromoradiach. Škodca má za rok jednu generáciu. Škodcu ničíme hlavne mechanicky odrezávaním a spaľovaním zimných hniezd húseníc ešte pred začiatkom pučania ovocných stromov.

čítať ďalej...

Chrobáky škodia každoročne požerom na vzchádzajúcich rastlinách. Obzvlášť k veľkým škodám dochádza, ak suché a studené počasie brzdí rastliny vo vzrastu. Naopak ak je dostatok jarnej vlahy, rastliny poškodenie listov rýchlo nahradia. Úbytok koreňových hľúz spôsobuje zníženie výnosov. Larvami poškodené korene bývajú napádané hubovými chorobami. Podobne ako listopas čiarkovaný škodí aj iné druhy listopasů rodu Sitona.

čítať ďalej...

Chrobáky škodia každoročne požerom na vzchádzajúcich rastlinách. Obzvlášť k veľkým škodám dochádza, ak suché a studené počasie brzdí rastliny vo vzrastu. Naopak ak je dostatok jarnej vlahy, rastliny poškodenie listov rýchlo nahradia. Úbytok koreňových hľúz spôsobuje zníženie výnosov. Larvami poškodené korene bývajú napádané hubovými chorobami. Podobne ako listopas čiarkovaný škodí aj iné druhy listopasů rodu Sitona.

čítať ďalej...

Mora bavlníková je jedným z najvýznamnejším škodcov kukurice. V súčasnosti sa rozširuje najmä kvôli globálnemu otepľovaniu. Mora bavlníková je typický migrujúci motýľ. Imága sa vyskytujú v tých oblastiach Európy, kde húsenice nachádzajú kvitnúce rastliny. Škodca prezimuje v južnom Stredomorí, ale v lete sa vyskytuje vo všetkých oblastiach Európy. Húsenice poškodzujú šúľky kukurice a živia sa "vlasmi" a zrnami. Pri produkcii cukrovej kukurice je prítomnosť lariev v šúľkoch vážnym problémom. Škodcovia kontaminujú šúľky fekálnymi výlučkami. Priama škodlivosť spôsobená žerom húseníc je dôležitá, ale oveľa väčšia je nepriama škodlivosť spôsobená kvalitatívnymi problémami a poškodením šúľkov. Tento škodca má niekoľko generácií za rok a kukuricu napáda počas celej vegetačnej doby.

čítať ďalej...

Vijačka kukuričné je škodca, ktorý ešte v deväťdesiatych rokoch škodil len v južnejších oblastiach Slovenska. Počas posledných 6 rokov sa však rozšírila prakticky do všetkých oblastí na Slovensku, kde sa pestuje kukurica. Proti vijačke kukuričnej sa v súčasnosti ošetruje celá plocha osivovej kukurice a mnohí pestovatelia v oblastiach s jej silným výskytom ošetrujú aj ostatné plochy zrnovej kukurice.

čítať ďalej...

Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby. Vajíčka strapiek sú priesvitné, obličkovité a asi 0,3 mm veľké.

čítať ďalej...

Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby. Vajíčka strapiek sú priesvitné, obličkovité a asi 0,3 mm veľké.

čítať ďalej...

Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby. Vajíčka strapiek sú priesvitné, obličkovité a asi 0,3 mm veľké.

čítať ďalej...

Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby. Vajíčka strapiek sú priesvitné, obličkovité a asi 0,3 mm veľké.

čítať ďalej...

Pôvodcom poškodenia je listová osa - piliarka, ktorej čas letu je koncom apríla (maximum do stredu mája). Vyskytuje se hlavne v nižších polohách do 500 m n. m.. Kládka vajíčok prebieha na ihliciach práve sa rozvíjajúcich sa púčikov. Trvanie žeru húseníc je krátke (asi 14 dní). Keďže sa žer obmedzuje väčšinou na vrchnú časť koruny, dochádza následne k jej bujneniu.

čítať ďalej...

(Cephalcia abietis L.) malá, žlto čierna osička s dvoma pármi blanitých krídiel. Samička je dlhá 12 - 14 mm s rozpätím krídel 25 mm, samček je menší. pahúsenice sú lisé, svetlozelené, v dospelosti asi 15 - 18 mm dlhé. Vajíčka sú na ihliciach v radoch alebo skupinkách. Sú najskôr svetlo, neskôr sivo zelené. Pri rojení koncom mája a v júni lieta najmä samček. Párenie prebieha na prízemnej vegetácii. Samičky lietajú málo. Po spárení vyliezajú do korún stromov, kde na minuloročné ihlice nakladú vajíčka v skupinách po 10 - 12 kusov. Z nich sa liahnu pahúsenice, ktoré si z riedkeho pradiva vytvoria hniezdo.

čítať ďalej...

Obaľovač mramorovaný (Lobesia botrana) je motýľ, ktorý má rozpätie krídel 18 - 20 mm a dlhé tenké tykadlá. Krídla sú perlovo sivé a predné krídla majú malé hrdzavé plôšky s tromi mierne zošikmenými pásikmi: jedným na báze, jedným v strede krídla - rozšíreným v strede a jedným apikálnym, tmavo ohraničeným svetlejšou zónou. Hlava a hruď sú biele, zaliate hnedou a bruško je sivé. Vajíčko je okrúhle, s priemerom 0,6 - 0,7 mm, s jemným mnohouholníkovým ryhovaním. Vajíčka sú najskôr žlté, postupne sa stávajú priesvitne sivými. Larva je úzka, žltkasto zelená až sivozelená s hnedasto-žltou hlavou a hrudným štítkom. Je veľmi pohyblivá. Pri vyrušení padá smerom nadol a visí na hodvábnom vlákne. Kukla je tmavohnedá, štíhla. Na hornej časti bruška má dobre vyvinuté skupinky tŕňov.

čítať ďalej...

Imága majú dĺžku 6 - 7 mm a rozpätie krídel 13 - 15 mm. Kukla prezimuje v pevných vretenovitých kokónoch úkrytoch. Imága prvej generácie sa objavujú v čase, keď má rastlina vytvorené 3 - 4 listy a tvoria sa prvé súkvetia. Samičky kladú vajíčka jednotlivo na kvetné puky aleo na ich stopky. Jedna samička nakladie asi 60 - 100 vajíčok. Embryonálny vývoj trvá 10 - 12 dní. Mladé larvy sa vžierajú do kvetných pukov a vyžierajú v nich generatívne orgány. Puky a kvety spriadajú pavučinkami. Okrem kvetov môžu obžierať aj listy. Niekedy sa larvy vžierajú do stopky súkvetia alebo mladého výhonku.

čítať ďalej...

Kukly prezimujú v opadanom lísti. Imága prvej generácie sa objavujú v prvej polovici apríla a začiatkom mája. Samičky kladú vajíčka jednotlivo na hornú stranu listov. Larvy najprv vyžierajú úzku chodbu, ktorá sa neskôr rozširuje a meria 5 - 30 mm. koncom júna sa liahnu imága druhej, v auguste a v septembri imága tretej generácie. Larvy vyžierajú na listoch ploché míny. pri silnom výskyte listy hnednú a môžu opadávať. Silno napadnuté rastliny sú menej odolné proti mrazu v zimnom období.

čítať ďalej...

Podkopáčik ovocný (Lyonetia clerkella) patrí medzi najznámejších a najškodlivejších mínujúcich škodcov ovocných drevín, predovšetkým jabloní. V našich podmienkach môže mať dve alebo tri generácie za rok. Prezimuje v štádiu kukiel uložených v hustých belavých kokónoch pripevnených na kôru kmeňov či konárov napadnutých stromov. K jarnému liahnutiu a hromadnému rojeniu motýľov dochádza spravidla v období kvitnutia jabloní. Po párení samičky kladú vajíčka jednotlivo na spodnú stranu listov. Vyliahnuté húseničky riamo z vaječného obalu prenikajú do listov a vyhlodávajú ich vnútorné pletivá. Tým vznikajú charakteristické míny, nad ktorými zostáva pokožka listov neporušená. úsenice sa v mínach pohybujú dokola, preto je aj ich trus uložený v tvare špirály (odtiaľ slovenské pomenovanie škodcu). Dospelé húsenice opúšťajú míny a spúšťajú sa po tenkých vláknach do nižšie položených častí koruny stromov. Húsenice prvej a druhej generácie sa kuklia väčšinou na listoch, húsenie prezimujúcej generácie prevažne na kmeňoch a konároch stromov. Malé percento kokónov však nájdeme aj pri tejto generácii na listoch, prípadne v kališnej alebo v stopkovej jamke jabĺk.

čítať ďalej...

Vošky (Aphidoidea) v porastoch zemiakov sledujeme pre ich priamu škodlivosť, ale najmä preto, že prenášajú vírusy. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, listy sú lesklé a lepkavé. Z vošiek na pozemkoch škodia: voška broskyňová (Myzus persicae), voška rešetliaková (Aphidula nasturtii) a voška zemiaková (Rhopalosiphoninus latysiphon). Pri ničení vošiek vychádzame z poznatku, že okrídlené vošky môžu nakaziť až 95% rastlín. Prípravky aplikujeme tak, aby sme likvidovali najmä vošky z jarných náletov. Boj proti voškám v rozmnožovateľských porastoch závisí od kvality negatívnych výberov. Skrátená kultivácia, preemergentná aplikácia herbicídov mechanicky obmedzujú prenášanie vírusov. Z chemických prípravkov používame organosfáty, karbamáty a granulované insekticídy.

čítať ďalej...

Vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi) je mucha, ktorej belavé a beznohé larvy spôsobujú známu červivosť plodov neskorších odrôd čerešní a višní. Škodca prezimuje v štádiu kukiel pod čerešňami a višňami plytko v pôde. K hlavnému rojeniu dospelých vrtiviek dochádza približne v polovici mája. Približne 7 až 10 dní po párení začínajú samičky zapúšťať vajíčka do plodov. Vrtivka čerešňová má jednu generáciu za rok.

čítať ďalej...

Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata) má v teplejších oblastiach Slovenska dve, v chladnejších oblastiach jednu generáciu za rok. Prezimuje v štádiu chrobákov v pôde, ktorú opúšta zvyčajne od polovice mája. Po krátkom úživnom žere chrobákov dochádza k páreniu a potom samičky začnú klásť vajíčka na spodnú stranu listov zemiakov, ale i burín v porastoch zemiakov. Vyliahnuté larvy najprv vyhryzávajú v listoch okienka, neskôr konzumujú celé listy, z ktorých nechávajú len hrubšiu žilnatinu. Pásavka zemiaková poškodzuje okrem zemiakov aj rajčiaky a baklažány.

čítať ďalej...

Najčastejším škodcom jahôd je kvetovka jahodová (Anthonomus rubi), ktorú starší záhradkári poznajú pod názvom kvetopas jahodový. Kvetovka jahodová nalietava do porastov jahôd ešte pred ich kvitnutím a ožiera listy. Po tomto úživnom žere sa chrobáky pária a samičky začínajú klásť vajíčka jednotlivo do kvetných pukov. Po naložení vajíčka nahryznú stopku kvetu, ktorý zvädne a neskôr odpadne. Z vajíčka sa medzitým vyliahne larva, ktorá sa živí odumierajúcimi zvyškami kvetov. Asi o 4 až 6 týždňov sa liahnu chrobáky, ktoré zaliezajú do rôznych úkrytov, kde prezimujú. Silnejší výskyt kvetovky jahodovej pozorujeme v porastoch jahôd vysadených v blízkosti lesov a parkov, kde chrobáky majú väčšie možnosti prezimovania. Preto aj chemický boj vykonávame iba v silnejšie ohrozených porastoch. Na postreky, ktoré sa vykonávajú pred kvitnutím jahôd sa môže použiť Decis EW 50.

čítať ďalej...

Veľkosť dospelcov je asi 6 -10 mm. Majú lesklo čiernou hlavu, hruď je žltočervená s čiernymi škvrnami na chrbte, zadoček je žltý až červenožltý. Krídla sú dymovo zafarbená s čiernym okrajom. Kvasený je asi 18 mm dlhá, na začiatku sivasto až šedozelě sfarbená, neskôr takmer čierna, na bokoch s dvoma pozdĺžnymi žltkastými prúžky. Kukla je asi 7 - 11 mm dlhá, skrytá v kokónu v pôde. V pôde prezimujú plne vyvinuté husenice alebo kukly. Počas mája sa liahnu dospelé. Samičky kladú vajíčka do listových pletív kapustovitých rastlín. Husenice poškodzujú požerom listy a neskôr sa kuklia v pôde. Počas roka majú 2 - 3 generácie.

čítať ďalej...

Mora kapustová (Mamestra brassicae) je motýľ z čeľade morovitých, hojná v stepných oblastiach, kde sa vyskytuje najmä na zeleninových poliach a v záhradách. Máva 2-3 generácie, v horských oblastiach jednu generáciu za rok. Motýle prvej generácie sa objavujú v máji až júni a posledné motýle v septembri. Sú 20 mm dlhé, popolavohnedé. Samice kladú po 20-30 vajíčok na spodnú stranu listu. Po 10 až 15 dňoch sa liahnu húsenice. Húsenica mory kapustovej je lysá a má tri páry hruhných nôh a päť párov bruškových panôžok. Húsenice žerú v hlávkach a znečisťujú ich svojimi výlučkami. Vytvárajú nepravidelné otvory a chodbičky medzi listami. Žijú na rozličných rastlinách a môžu škodiť na kapuste, repe a iných plodinách obhrýzaním listov a znečisťovaním trusom. Húsenica je dlhá 40 mm zelená neskôr hnedá.Po piatich zvliekaniach, čo trvá asi dva mesiace sa húsenica zahrabe do povrchových vrstiev pôdy a kuklí. Na múmiovitej kukle sú vidno obrysy dospelého motýľa.

čítať ďalej...

Mlynárik kapustový (Pieris brassicae) sa vyskytuje na obilných aj zeleninových poliach. Patrí k najhojnejším druhom denných motýľov a zároveň medzi najnebezpečnejších škodcov hlúbovín, v niektorých rokoch dokonca dochádza k jeho premnoženiu. Máva dva až tri generácie do roka. Dospelé motýle sú biele so žltkastým nádychom. Vrchol predných krídel majú obrúbený širokou čiernou kosákovitou škvrnou, zadné krídla na vonkajšej tretine majú tmavú škvrnu, samičky okrem toho i na predných krídlach dve okrúhle čierne škvrny. Tomuto nerovnakému sfarbeniu pohlavia hovoríme sexuálny dichroizmus. Škodca prezimuje vo forme zelenkastej kukly bez zámotku na rozličných chránených miestach, napr. na kôre stromov, plotoch a pod. Vyliahnuté motýle lietajú úž v máji a po spárení kladú vajíčka v skupinách po 20-50 na spodnú stranu listov hostiteľských rastlín. Pôvodné hostiteľské rastliny húseníc sú z čeľade kapustovitých napr. horčica, ohnica najmä však kapusta. Asi za mesiac sa kuklia na rastlinách, ale aj na múroch a plotoch. Kukla je k podkladu prichytená výbežkom na konci brucha (kremaster) a opaskom z niekoľkých hodvábnych vlákien. Kuklové štádium prvej generácie trvá 10-15 dní. Motýle druhej generácie kladú vajíčka na hlúbovú zeleninu, na ktorej potom vyliahnuté húsenice žerú na spodnej strane listov a môžu spôsobiť až holožer. Táto generácia škodí oveľa viac ako jarná a za priaznivých podmienok sa môže vyvinúť aj ďalšia.

čítať ďalej...

Skočky sú drobné chrobáky so silno vyvinutým tretím párom končatín prispôsobeným na skákanie. Sú väčšinou tmavo sfarbené a niektoré druhy majú krovky zdobené žltými pozdĺžnymi pásikmi. Škodia tým, že v listoch mladých rastlín vyhlodávajú okienka alebo drobné dierky. Pri silnejšom výskyte skočiek môže dôjsť k citeľnému poškodeniu mladých rastlín. Ich škodlivosť zvyšuje suché a teplé počasie. Hlúboviny poškodzuje niekoľko druhov skočiek. Najrozšírenejšia z nich je skočka poľná (Phyllotreta undulata), ktorá má krovky so žltými pásikmi a meria 2-2,3 milimetrov.

čítať ďalej...

Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum), známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom rýchlenej zeleniny, ale aj skleníkových a izbových. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek. Ak sa dotkneme napadnutých rastlín, dospelé molice z nich húfne odlietajú.

čítať ďalej...

Na viniči môžu škodiť tri druhy obaľovačov. Dva druhy z nich - obaľovač mramorovaný (Lobesia botrana) a obaľovač pásový (Eupoecilia ambiguella) - poškodzujú kvetenstvo, strapinu a neskôr bobule viniča, preto v miestach ich pravidelného výskytu býva potrebné vinič proti nim chemicky ošetrovať. Obidva druhy prezimujú v štádiu kukiel. Z nich sa od konca apríla liahnu motýle, ktoré sa hromadne roja v priebehu mája. Po oplodnení začnú samičky klásť vajíčka. Vyliahnuté húsenice poškodzujú súkvetia viniča a spriadajú ho vláknami. Tu sa aj kuklia a v júli sa liahnu motýle druhej generácie oboch druhov. Húsenice tejto generácie poškodzujú vyvíjajúce sa bobule, ktoré často podliehajú hnilobe.

čítať ďalej...

Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum), známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom rýchlenej zeleniny, ale aj skleníkových a izbových. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek. Ak sa dotkneme napadnutých rastlín, dospelé molice z nich húfne odlietajú.

čítať ďalej...

Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum), známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom rýchlenej zeleniny, ale aj skleníkových a izbových. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek. Ak sa dotkneme napadnutých rastlín, dospelé molice z nich húfne odlietajú.

čítať ďalej...

Vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi) je mucha, ktorej belavé a beznohé larvy spôsobujú známu červivosť plodov neskorších odrôd čerešní a višní. Škodca prezimuje v štádiu kukiel pod čerešňami a višňami plytko v pôde. K hlavnému rojeniu dospelých vrtiviek dochádza približne v polovici mája. Približne 7 až 10 dní po párení začínajú samičky zapúšťať vajíčka do plodov. Vrtivka čerešňová má jednu generáciu za rok.

čítať ďalej...

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

čítať ďalej...

Podkopáčik špirálový patrí medzi najznámejších a najškodlivejších mínujúcich škodcov ovocných drevín, predovšetkým jabloní. V našich podmienkach môže mať dve alebo tri generácie za rok. Prezimuje v štádiu kukiel uložených v hustých belavých kokónoch pripevnených na kôru kmeňov či konárov napadnutých stromov. K jarnému liahnutiu a hromadnému rojeniu motýľov dochádza spravidla v období kvitnutia jabloní. Po párení samičky kladú vajíčka jednotlivo na spodnú stranu listov. Vyliahnuté húseničky priamo z vaječného obalu prenikajú do listov a vyhlodávajú ich vnútorné pletivá.

čítať ďalej...

Obaľovača jablčného (Cydia pomonella) veľmi dobre poznajú všetci záhradkári, pretože je pôvodcom známej červivosti jabĺk a aj najzarytejší odporcovia chemickej ochrany rastlín prišli na to, že bez ošetrenia jabloní proti tomuto škodcovi sa nedajú dopestovať zdravé jablká. Červivé plody totiž väčšinou podľahnú moníliovej hnilobe často už na stromoch. Okrem jabloní poškodzuje aj hrušky. V teplejších oblastiach Slovenska má obaľovač jablčný za rok dve generácie. Prezimuje v rôznych úkrytoch v štádiu dospelých húseníc. Na jar sa kuklí a motýle prvej generácie sa roja v máji a v júni, druhej generácie v priebehu júla a augusta.

čítať ďalej...

Piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea) spôsobuje skorú červivosť jabĺk. Prezimuje v štádiu dospelých lariev v pôde. Na jar sa kuklí a dospelé piliarky sa roja v čase kvitnutia jabloní. Samičky kladú vajíčka do kalichov odkvitajúcich kvetov jabloní. Vyliahnuté larvy vyhlodávajú pod pokožkou mladého plodu chodbičku, nad ktorou počas rastu plodu pokožka praská a po vzniknutej rane sa vytvorí hadovito sa krútiaca jazva, vychádzajúca zvyčajne z kališnej jamky. Tieto plody ostávajú na stromoch až do zberu, sú však svedectvom jednak o tom, že sa piliarka jablčná v danej výsadbe vyskytuje a jednak o tom, že sa proti nej nezasahovalo. Staršie larvy vyžierajú vnútrajšok plodov, ktoré predčasne opadávajú. Piliarka jablčná má za rok len jednu generáciu. Najviac poškozuje skôr kvitnúce letné a jesenné odrody jabĺk.

čítať ďalej...

Kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum), dospelé chrobáky majú 3,5 – 4,5 mm. Prezimujú v rozličných úkrytoch, odkiaľ na jar preletujú na nalievajúce púčiky jablone, ktoré vyžierajú. Vajíčka kladú do ešte nerozvinutých kvetov. Jedna samička nakladie asi 20 vajíčok. Vyliahnuté larvy postupne vyžierajú všetky časti kvetu, kvet ostáva uzavretý, so zhnednutými korunnými lupienkami (podobne ako pri poškodení mrazom). V tomto kvete sa aj zakuklí larva. Vyliahnutý chrobák sa ešte krátky čas pasie na jabloňových listoch, potom sa odoberie na chránené miesto, kde v tzv. letnej diapauze (štádium pokoja) zotrváva až do jesene a až potom odchádza do zimného úkrytu.

čítať ďalej...

Krytonos štvorzubý je dlhý okolo 3 mm s dlhým tenkým noscom s hrdzavočervenými tykadlami. Telo má čierne a matne lesklé. Na krovkách pri štítku sa nachádza pravouhlá škvrna, ktorá je zreteľná biela (od vytvorených zhustených bielych šupiniek). Tykadlá a chodidlá nôh sú hrdzavo červenej farby. Samčekovia majú na holeniach druhého a tretieho páru končatín tŕňovité výbežky (samičky nemajú). Vajíčko je elipsovitého tvaru, zo začiatku mliečno-biele a neskôr priezračné. Larva je apódna eucefalná v dospelosti meria okolo 5 mm, belavej až žltobielej farby. Kukla je asi 4 mm veľká, voľná, krémovej alebo špinavobielej farby, uložená v hlinenom kokóne.

čítať ďalej...