Choroby ovocných stromov

Vošky sa označujú za najrozšírenejších škodcov. Živia sa najmladšími časťami rastlín. Požierajú rastliny. Škodia aj roznášaním vírusov. Rýchlo sa množia.

Šupináčiky sú chrobáky patriace do čeľade nosáčikovitých. Majú nosovito pretiahnutú prednú časť hlavy a povrch tela majú pokrytý šupinkami, ktoré dodávajú jednotlivým druhom charakteristické sfarbenie. Šupináčiky prezimujú v štádiu dospelcov v pôde. Na jar nalietavajú na ovocné alebo okrasné dreviny a najprv ožierajú púčiky, neskôr z okrajov listov vyžierajú drobné výkrojky. Po tomto úživnom žere sa pária a samičky nakladú vajíčka do pôdy. Vyliahnuté larvy sa živia korienkami rôznych rastlín. Keďže šupináčiky majú len jednu generáciu za rok, ovocné a okrasné dreviny poškodzujú len v jarných mesiacoch. Na ovocných drevinách najčastejšie škodí hnedo sfarbený šupináčik obyčajný (Phyllobius oblongus), na ružiach kovovozelený šupináčik hodvábny (Polydrosus sericeus).

Neskoré jarné mrazy znamenajú stálu hrozbu pre pestovateľov ovocných drevín. Najškodlivejšie bývajú počas kvitnutia ovocných stromov, kedy môže pestovateľ prísť aj o celú úrodu. Ak prídu mrazy až po odkvitnutí jednotlivých ovocných druhov, škody bývajú síce menšie, ale na listoch a vyvíjajúcom sa ovocí vznikajú nápadné príznaky, ktorým pestovatelia často pripisujú iný pôvod. Najnápadnejšie sú príznaky na listoch niektorých odrôd jabloní vo forme pľuzgierov (obr. 1). Na spodnej strane listov sa pokožka oddelí od mezofylu a počas ďalšieho rastu listov sa trhá (obr. 2). Menej nápadné sú drobné belavé pľugieriky na spodnej strane listov marhúľ (obr. 3). Mrazové škody na ovocí (najmä na jablkách) sa prejavujú väčšinou vo forme skorkovatených prstencov (obr. 4), zriedakvejšie aj vo forme pásov (obr. 5). Poškodenie kvetov ovocných stromov sa prejavuje v zhned-nutí korunných lupienkov (obr. 6) a v zhnednutí a odumretí piestikov.

Môžu v niektorých oblastiach od skorej jari spôsobiť veľké škody na ovocných stromoch. Samce motýľa majú dobre vyvinuté krídla. Samičky piadivky zimnej sú úplne bezkrídle. Jesenná má zakrpatené krídla. Jej húsenice sú v dospelosti žltozelené, so zelenkastou alebo žltkastou hlavou, s tmavšou pozdĺžnou čiarou, s troma bielymi čiarami na každom boku. Húsenice piadivky zimnej sú spravidla červenohnedé s dvojitou tmavou chrbtovou čiarou, alebo s červenými škvrnami na chrbte. Na bokoch majú široký žltý pásik a na 11. článku dve bradavky. Hlava je červenohnedá, prieduchy biele, lemované čiernym prstencom. V dospelosti sú dlhé 30 – 35 mm. Vývoj piadivky jesennej a zimnej je veľmi podobný, rovnaké sú aj časové obdobia , v ktorých možno proti nim úspešne bojovať.

Hojný druh, motýľ je dlhý 13 - 21 mm a v rozpätí krídel 26 - 30 mm. Motýle a hlavne samce prilietajú v noci na svetlo. Motýle žijú veľmi krátko a samičky po sparení ihneď vykladú všetky svoje vajíčka a zakrátko hynú. Kopulácia nastáva v noci. Vajíčka sú kladené v prstencových znáškach okolo tenkých halúzok živných stromov a krov. Liahnu sa až po prezimovaní na jar. Húsenice žijú najprv pospolito v pavučinovom hniezde, ktoré si spriadajú na konároch. Po poslednom zvliekaní sa však rozliezajú po celom strome a žijú samostatne. Ak sú na menšom strome viaceré znášky vajíčok, húsenice sú schopné obžrať ho celý dohola. Živné rastliny: Prunus, Quercus, Crataegus, Malus, Cerasus,... Kukla: žlto-biely, oválny, mäkký zámotok obsahuje obranný prášok, ktorý sa z neho šíri pri dotyku. Je upradený medzi listami. Prezimovanie: v štádiu vajíčka. Škodí vyžieraním púčikov a púčiace listy na všetkých ovocných stromoch. Holožery spôsobuje len výnimočne.

Mníška zlatoritka je motýľ bielej farby. Samička sa veľmi výrazne neodlišuje od samčeka. Obaja sú bielej farby, ale samček má tmavší okraj predných krídiel a hlavičku má vybavenú dlhšími hrebeňovitými tykadlami. Vajíčka sú žlté a larvy majú na chrbte dva červené pásiky. Okrem toho majú na tele aj bradavičky a sú celé pokryté žltohnedými chĺpkami. Mníška zlatorítka je nešpecializovaný škodca, ktorý poškodzuje ovocné dreviny. Predovšetkým napáda hrušky, jablone, ale aj kôstkoviny. Vážne škody spôsobuje hlavne v rokoch, keď sú suché a hlavne teplé letá so suchými zimami.

Je to motýľ s bielymi krídlami s veľmi výraznými čiernymi žilkami. Hlavu, hruď a aj bruško má čierne. Samičky sú o čosi väčšie ako samčeky. Kladú rebrované vajíčka žltej farby, z ktorých sa liahnu larvy. Ich farba tela sa počas vývinu mení. V prvom instare sú žlté, neskôr majú vrchnú časť tela červenú so štetinkami.

Spriadač americký (Hyphantria cunea) sa vyskytuje iba v najteplejších oblastiach a za rok máva dve generácie. Prezimuje v štádiu kukiel v rôznych úkrytoch.

Mníška zlatoritka spôsobuje holožery na rôznych ovocných drevinách predovšetkým na cestných stromoradiach. Škodca má za rok jednu generáciu. Škodcu ničíme hlavne mechanicky odrezávaním a spaľovaním zimných hniezd húseníc ešte pred začiatkom pučania ovocných stromov.

Obaľovača jablčného (Cydia pomonella) veľmi dobre poznajú všetci záhradkári, pretože je pôvodcom známej červivosti jabĺk a aj najzarytejší odporcovia chemickej ochrany rastlín prišli na to, že bez ošetrenia jabloní proti tomuto škodcovi sa nedajú dopestovať zdravé jablká. Červivé plody totiž väčšinou podľahnú moníliovej hnilobe často už na stromoch. Okrem jabloní poškodzuje aj hrušky. V teplejších oblastiach Slovenska má obaľovač jablčný za rok dve generácie. Prezimuje v rôznych úkrytoch v štádiu dospelých húseníc. Na jar sa kuklí a motýle prvej generácie sa roja v máji a v júni, druhej generácie v priebehu júla a augusta.

Piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea) spôsobuje skorú červivosť jabĺk. Prezimuje v štádiu dospelých lariev v pôde. Na jar sa kuklí a dospelé piliarky sa roja v čase kvitnutia jabloní. Samičky kladú vajíčka do kalichov odkvitajúcich kvetov jabloní. Vyliahnuté larvy vyhlodávajú pod pokožkou mladého plodu chodbičku, nad ktorou počas rastu plodu pokožka praská a po vzniknutej rane sa vytvorí hadovito sa krútiaca jazva, vychádzajúca zvyčajne z kališnej jamky. Tieto plody ostávajú na stromoch až do zberu, sú však svedectvom jednak o tom, že sa piliarka jablčná v danej výsadbe vyskytuje a jednak o tom, že sa proti nej nezasahovalo. Staršie larvy vyžierajú vnútrajšok plodov, ktoré predčasne opadávajú. Piliarka jablčná má za rok len jednu generáciu. Najviac poškozuje skôr kvitnúce letné a jesenné odrody jabĺk.

Kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum), dospelé chrobáky majú 3,5 – 4,5 mm. Prezimujú v rozličných úkrytoch, odkiaľ na jar preletujú na nalievajúce púčiky jablone, ktoré vyžierajú. Vajíčka kladú do ešte nerozvinutých kvetov. Jedna samička nakladie asi 20 vajíčok. Vyliahnuté larvy postupne vyžierajú všetky časti kvetu, kvet ostáva uzavretý, so zhnednutými korunnými lupienkami (podobne ako pri poškodení mrazom). V tomto kvete sa aj zakuklí larva. Vyliahnutý chrobák sa ešte krátky čas pasie na jabloňových listoch, potom sa odoberie na chránené miesto, kde v tzv. letnej diapauze (štádium pokoja) zotrváva až do jesene a až potom odchádza do zimného úkrytu.