Marhule
Katalóg chorôb a škodcov » Marhule
Kalendár starostlivosti
PON
UTO
STR
ŠTV
PIA
SOB
NED
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
1.3. - 30.9.Moníliové usychanie kvetov a výhonkov marhule
Choroby a škodcovia
Šarku poznajú záhradkári predovšetkým ako nebezpečnú vírusovú chorobu slivkovín. Jej hostiteľmi sú však aj marhule, broskyne, mandle, trnka, višňa plstnatá, mahalebka a myrobalan. Na listoch marhúľ sa šarka prejavuje vo forme žltozelených alebo bledozelených kresieb, prúžkov, prstencov alebo škvŕn, ktoré sú najvýraznejšie v prvej polovici vegetačného obdobia. Na povrchu plodov marhúľ možno príznaky šarky pozorovať krátko pred ich dozretím. Prejavujú sa pomerne veľkými belavými kresbami a krúžkami. Niekedy sa v miestach týchto škvŕn plody aj mierne deformujú. Dužina silno postihnutých plodov býva vláknitá, málo šťavnatá a máva mdlú chuť. Veľmi typicky sa šarka prejavuje na kôstkach marhúľ v podobe belavých krúžkov, kresieb a škvŕn, ktoré na nich zostávajú aj po vysušení. Na listoch broskýň sa príznaky šarky objavujú zriedkavejšie a prejavujú sa zožltnutím žilnatiny a deformáciou listovej čepele. Príznaky na plodoch broskýň sa podobajú prejavom šarky na marhuliach s tým rozdielom, že kvôli jemnému ochlpeniu broskýň sú menej nápadné a s dozrievaním plodov sa postupne strácajú. Šarka sa šíri jednak množiteľským materiálom (očkami, vrúbľami, odkopkami) a jednak pomocou hmyzu. Hlavnými prenášačmi vírusu sú rôzne druhy vošiek škodiacich na kôstkovinách.
Múčnatku broskýň spôsobuje huba Sphaerotheca pannosa var. persicae. Príznaky ochorenia možno pozorovať na mladých listoch, koncoch výhonkov a predovšetkým na plodoch v podobe hustého belavého podhubia, ktoré neskôr zhnedne. Silno postihnuté listy opadávajú, pokožka plodov skorkovatie a plody sa deformujú. Múčnatka sa šírí pri suchom a teplom počasí. Jednotlivé odrody broskýň, ako aj nektariniek sú na ochorenie rôzne citlivé.
Moníliovú hnilobu marhulí spôsobuje huba Monilia laxa, ktorá je aj pôvodcom hniloby kôstkového ovocia. K infekcii dochádza vtedy, ak v období kvinutia stromov pretrváva daždivé a chladné počasie. Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje na višniach a marhuliach a v posledných rokoch bolo zaznamenané aj na broskyniach a slivkách. V náchylnosti odrôd v rámci vymenovaných ovocných druhov sú značné rozdiely, preto sa často stáva, že vedľa seba vysadené rôzne odrody vykazujú iný stupeň napadnutia. Huba prezimuje v tzv. moníliových múmiách ovocia, z ktorých sa na jar uvoľňuje obrovské množstvo spór.
Významnou chorobou je hnednutie listov marhule, ktoré spôsobuje huba Apiognomia erythrostoma. Napáda listy, letorasty i plody. Ochrana sa vykonáva preventívne približne týždeň po odkvete a vhodné je opakovať postrek 2 až 3 krát po 7 až 14 dňoch.



.jpg)