Slivky

Pôvodcom ochorenia je huba Polystigma rubrum. Prezimuje v opadanom lístí, v ktorom sa tvoria plodničky. Z nich sa na jar uvoľňujú tzv. askospóry vyvolávajúce infekciu mladých listov. Prvé príznaky ochorenia v podobe 5-10 mm veľkých oranžových až hnedočervených vypuklých škvŕn sa objavujú približne šesť týždňov po infekcii. Silnejšie postihnuté listy sa deformujú, usychajú a predčasne opadávajú. Ochorenie sa v silnejšej miere vyskytuje v rokoch s daždivým jarným počasím.

O šarke sliviek väčšina záhradkárov vie, že sa jedná o nebezpečné vírusové ochorenie sliviek a niektorých ďalších kôstkovín. Hostiteľmi šarky sú všetky slivkoviny, marhuľa, broskyňa, mandľa, trnka, višňa plstnatá, mahalebka a myrobalan. Medzi odrodami pestovaných sliviek sú v náchylnosti na šarku veľké rozdiely. Veľmi citlivá je napr. naša najrozšírenejšia odroda Bystrická slivka. V posledných rokoch sa dostali do pestovania odrody sliviek tolerantné voči šarke (napr. Čačanská najbolja, Gabrovská, Stanley). Na listoch týchto odrôd sa síce príznaky šarky môžu objaviť, ale plody nebývajú postihované. Na listoch sliviek sa šarka prejavuje v podobe bledozelených alebo žltozelených kresieb (obr. 1), prstencov, prúžkov alebo škvŕn, ktoré sú najvýraznejšie v prvej polovici vegetačného obdobia. Na povrchu plodov sa v čase ich vyfarbovania objavujú preliačiny (obr. 2), ktoré sú dobre viditeľné po zotretí voskového povlaku. Pod týmito preliačinami má dužina červenohnedú farbu (obr. 3). Postihnuté plody sú bez chuti a aromatických látok a majú nízky obsah cukru a kyselín. Šarka sa šíri jednak množiteľským materiálom (očkami, vrúbľami, odkopkami) a jednak pomocou hmyzu. Hlavnými prenášačmi vírusu sú rôzne druhy vošiek škodiacich na kôstkovinách.

Roztočec ovocný (Panonychus ulmi) prezrádza svoju prítomnosť svojimi červeno sfarbenými zimujúcimi vajíčkami pri púčikoch, v trhlinách kôry. Na jar sa liahnu oranžovo sfarbené larvy. Koncom mája sa objavujú na listoch letné oranžové vajíčka. Jedince prvej letnej generácie sa objavujú už koncom mája, v júni a podľa poveternostných podmienok ju ešte nasledujú 3 – 4 generácie. Roztoče škodia cicaním rastlinných štiav. Na listoch nachádzame žlté škvrny po vpichoch, pri premnožení škodcu tieto škvrny splývajú do súvislých žltohnedých škvŕn. Listy sa lyžicovite vydúvajú a predčasne padajú. Od polovice augusta samičky kladú zimné vajíčka.

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

Obaľovač slivkový (Cydia funebrana) je popri piliarkach druhým pôvodcom červivosti plodov sliviek. Kým piliarka slivková má len jednu generáciu za rok a spôsobuje skorú červivosť mladých plodov, ktoré predčasne opadávajú, obaľovač slivkový má za rok dve generácie. Prvá nebýva príliš početná, preto ani nie je potrebné slivky proti nej ošetrovať. Druhá generácia obaľovača slivkového sa rojí v priebehu júla a spôsobuje červivosť dozrievajúcich plodov, ktoré väčšinou už na strome podliehajú moníliovej hnilobe. Pre červivé plody je charakteristická prítomnosť stuhnutej kvapky gleja v mieste preniknutia húsenice do plodu.

Ochorenie spôsobuje huba Monilia laxa, ktorá je aj pôvodcom hniloby kôstkového ovocia. K infekcii dochádza vtedy, ak v období kvinutia stromov pretrváva daždivé a chladné počasie. Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje na višniach a marhuliach a v posledných rokoch bolo zaznamenané aj na broskyniach a slivkách. V náchylnosti odrôd v rámci vymenovaných ovocných druhov sú značné rozdiely, preto sa často stáva, že vedľa seba vysadené rôzne odrody vykazujú iný stupeň napadnutia. Huba prezimuje v tzv. moníliových múmiách ovocia, z ktorých sa na jar uvoľňuje obrovské množstvo spór.

Významnou chorobou je hnednutie listov sliviek, ktoré spôsobuje huba Apiognomia erythrostoma. Napáda listy, letorasty i plody. Ochrana sa vykonáva preventívne približne týždeň po odkvete a vhodné je opakovať postrek 2 až 3 krát po 7 až 14 dňoch.

Je to ochorenie vyvolávané hubou Clasterosporium carpophilum. Na listoch sa prejavuje vo forme niekoľko milimetrov veľkých, ostro ohraničených hnedých škvŕn, ktoré neskôr z čepele listov vypadávajú a preto sa toto ochorenie nazýva aj dierkovitosťou listov. Túto dierkovitosť stretávame aj na listoch ostatných kôstkovín (slivky. čerešne, višne, marhule). Druhým príznakom klasterosporiózy je drobná škvrnitosť plodov, ktorá býva často sprevádzaná aj glejotokom. Pôvodca ochorenia prezimuje konídiami jednak v opadanom lístí a jednak na kôre stromov. V prípade daždivého počasia po vypučaní stromov tieto konídiá vyklíčia a nakazia listy alebo plody čerešne.

Na slivke sa hrdza prejavuje hrdzavo oranžovými škvrnami na povrchu listov. Povrch týchto škvŕn časom tmavne. Zo spodnej strany škvrny vyčnievajú zvláštne výrastky, ktoré sa nazývajú aecídie. Môžu mať dĺžku 2 až 4 mm. Okrem listov sa môže choroba objaviť i na plodoch a konároch. Prezimujúcim a infekčným zdrojom choroby je opadané lístie, na ktorom patogén prezimuje vo forme uredospor a teleutospor. Mycélium huby môže rovno zostávať životaschopné v mezihostiteľských rastlinách, čím je zaistená ďalšia infekcia. Bazidiospory produkované teleutosporami môžu infikovať mladé listy v máji. Infekcia môže mať epidemický priebeh vďaka neustálej tvorbe letných generácií uredospor.