Šarka sliviek

Charakteristika choroby

O šarke sliviek väčšina záhradkárov vie, že sa jedná o nebezpečné vírusové ochorenie sliviek a niektorých ďalších kôstkovín. Hostiteľmi šarky sú všetky slivkoviny, marhuľa, broskyňa, mandľa, trnka, višňa plstnatá, mahalebka a myrobalan. Medzi odrodami pestovaných sliviek sú v náchylnosti na šarku veľké rozdiely. Veľmi citlivá je napr. naša najrozšírenejšia odroda Bystrická slivka. V posledných rokoch sa dostali do pestovania odrody sliviek tolerantné voči šarke (napr. Čačanská najbolja, Gabrovská, Stanley). Na listoch týchto odrôd sa síce príznaky šarky môžu objaviť, ale plody nebývajú postihované. Na listoch sliviek sa šarka prejavuje v podobe bledozelených alebo žltozelených kresieb (obr. 1), prstencov, prúžkov alebo škvŕn, ktoré sú najvýraznejšie v prvej polovici vegetačného obdobia. Na povrchu plodov sa v čase ich vyfarbovania objavujú preliačiny (obr. 2), ktoré sú dobre viditeľné po zotretí voskového povlaku. Pod týmito preliačinami má dužina červenohnedú farbu (obr. 3). Postihnuté plody sú bez chuti a aromatických látok a majú nízky obsah cukru a kyselín. Šarka sa šíri jednak množiteľským materiálom (očkami, vrúbľami, odkopkami) a jednak pomocou hmyzu. Hlavnými prenášačmi vírusu sú rôzne druhy vošiek škodiacich na kôstkovinách. 

Možnosti ochrany

Používanie zdravého množiteľského materiálu a likvidácia vošiek, ktoré prenášajú vírus z chorých na okolité zdravé stromy. Vošky musíme ničiť už v jarnom období tzv. predjarným postrekom. Choré stromy musíme vo vlastnom záujme čo najskôr zlikvidovať, pretože sú trvalým zdrojom infekcie pre okolité, zatiaľ ešte zdravé stromy kôstkovín. Pri slivkách treba vybrať aj korene, z ktorých by ešte niekoľko rokov po likvidácii stromov mohli vyrastať odkopky. Keďže aj tieto odkopky sú vírusom infikované, v žiadnom prípade sa nesmú použiť ako podpník na očkovanie alebo vrúbľovanie slivkovín.