Vinič
Katalóg chorôb a škodcov » Vinič
Žltobielo až ružovo sfarbený roztoč, s valcovitým, mierne k zadku zúženým telom, s dvoma pármi nôh. Samička je 0,16 mm dlhá, samček je menší. Pôvodca plstnatosti (erinózy) viniča. Na hornej strane čepeľou listov nápadne vypuklé, rôzne veľké a utvárané, zelene alebo červeno sfarbené pľuzgiere. Na spodnej strane pľuzgierov je typický "plsťovitý", belavo, neskôr béžovo až hnedo zafarbený porast trichómov (erineum). Výnimočne sa erineum tvorí aj na hornej strane čepeľou listov a na kvetenstvách, alebo dochádza k zvinovaniu listov.
Huba napáda letorasty, listy, strapce i drevné časti. Na báze letorastov vznikajú tmavohnedé až čierne škvrny, ktoré sa predlžujú a často pozdĺžne praskajú. Na listoch vznikajú tmavohnedé až čierne nekrotické škvrny so svetlozeleným lemom. Na stonke sú pretiahnuté čierne škvrny. Na letorastoch spôsobuje huba zosvetlenie až vybielenie kôry. Napadnuté môže byť aj staré drevo vrátane hlavy a koreňového krčku. Po odlúpnutí kôry pozorujeme tmavšie sfarbenie dreva a čierne bodky. Na jar dochádza k infekciám letorastov a listov. Ochorenie sa šíri za vlhka a tepla (optimum 23°C). Základom ochrany je prevencia, hlavne dobrá prevzdušnenosť porastu i kra a optimálna výživa
Hrozno môže byť infikované predovšetkým od počiatku mäknutia. Napadnuté bobule bielych odrôd sa sfarbujú mliečno až svetlo hnedo, hnijú a zvyčajne rýchlo usychajú. Typická je octová vôňa napadnutých hrozien, ktorú spôsobuje premnoženie a činnosť octových baktérií a kvasiniek. K napadnutiu dochádza predovšetkým za teplého (optimum 25-30 ° C) a vlhkého počasia. Rozsiahlejšie napadnutia možno očakávať najmä ak dôjde k hromadnému poraneniu bobúľ a nasleduje teplé a vlhké počasie (krupobitie, silný výskyt obaľovačov).
V letných mesiacoch môže ľadovec spôsobiť na viniči obrovské škody. Popri poškodení listov a letorastov bývajú silno poškodené strapce (obr. 1) a jednotlivé bobule, ktoré môžu podľahnúť bielej hnilobe alebo botrytíde (plesni sivej). Preto sa po krupobití odporúča ihneď po oschnutí rastlín (najneskôr však do 12 až 18 hodín) poškodený porast ošetriť vhodnými fungicídmi (proti bielej hnilobe Folpan).
Často sa stáva, že pri ošetrovaní porastov obilnín proti burinám dôjde k úletu aplikovaného herbicídu do blízkych záhrad a vinohradov. Obilniny sa najčastejšie ošetrujú tzv. rastovými herbicídmi, ktoré ničia dvojklíčnolistové buriny tým spôsobom, že narušia ich rast. Zasiahnuté buriny sa krútia, zaostávajú v raste a postupne hynú. Na tieto herbicídy citlivo reagujú aj niektoré pestované plodiny, napr. repa cukrová, slnečnica a predovšetkým vinič. Listy viniča sa výrazne deformujú a získavajú vejárovitý tvar. Okrem toho majú zhrubnutú a presvetlenú žilnatinu. Pri silnejšom zásahu viniča sa skrúcajú a odumierajú aj vrcholky letorastov.
Na viniči môžu škodiť tri druhy obaľovačov. Dva druhy z nich - obaľovač mramorovaný (Lobesia botrana) a obaľovač pásový (Eupoecilia ambiguella) - poškodzujú kvetenstvo, strapinu a neskôr bobule viniča, preto v miestach ich pravidelného výskytu býva potrebné vinič proti nim chemicky ošetrovať. Obidva druhy prezimujú v štádiu kukiel. Z nich sa od konca apríla liahnu motýle, ktoré sa hromadne roja v priebehu mája. Po oplodnení začnú samičky klásť vajíčka. Vyliahnuté húsenice poškodzujú súkvetia viniča a spriadajú ho vláknami. Tu sa aj kuklia a v júli sa liahnu motýle druhej generácie oboch druhov. Húsenice tejto generácie poškodzujú vyvíjajúce sa bobule, ktoré často podliehajú hnilobe.
Roztočce nepatria medzi hmyz, ale medzi pavúkovce, čoho dôkazom sú 4 páry končatín a schopnosť vytvárania pavučinky na napadnutých rastlinách. Keďže sú veľmi drobné (ich telo dosahuje dĺžku 0,2 - 0,4 mm), voľným okom nie sú takmer viditeľné. Na ich prítomnosť nás upozorňujú striebristé, žltohnedé alebo bronzovohnedé drobné škvrnky na vrchnej strane napadnutých listov. Na okrasných rastlinách najčastejšie škodí roztočec chmeľový (Tetranychus telarius), ktorý sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Okrem okrasných rastlín napáda desiatky rôznych poľných plodín, zelenín, ovocných drevín a prežíva aj na rôznych burinách. Vo voľnej prírode prezimuje v štádiu oplodnených samičiek. V teplých a suchých podmienkach bytov a skleníkov sa rozmnožuje nepretržite celý rok.
Pôvodcom je vreckatá huba Pseudopeziza tracheiphila. Napáda predovšetkým listy, výnimočne aj kvetenstvo. Na listoch bielych odrôd vznikajú žltozelené až žlté, na listoch modrých odrôd červené, rôzne usporiadané, žilnatinou ohraničené škvrny. Škvrny sa rýchlo zväčšujú, a od stredu nekrotizujú a zasychajú. Medzi zaschnutým stredom škvrny a zdravým zeleným pletivom zostáva zreteľný prúžok živého pletiva zafarbený u bielych odrôd žltozeleno až žlto, u modrých odrôd červeno. Tento pruh sa neobjavuje na podnožiach a pri rýchlom rozvoji príznakov ochorenia. Silno postihnuté listy schnú a opadávajú.
Kučeravosť (akarinózu) listov viniča vyvoláva drobný, voľným okom neviditeľný roztoč z čeľade vlnovníkovitých Hálkovec viničový (Calepitrimerus vitis). O prítomnosti škodcu svedčia drobné vpichy - miesta cicania škodcu, ktoré ľahko zistíme, ak listy pozorujeme v protisvetle. Ešte nápadnejšie sú však napadnuté kry v poraste, pretože v porovnaní so zdravými rastlinami mávajú silno zakrpatené výhonky a výrazne skučeravené listy (odtiaľ pomenovanie poškodenia). Ak sa napadnutie opakuje viac rokov za sebou, rastliny zoslabnú, v zime ľahšie namrznú a môžu aj uhynúť.
Plstnatosť (erinózu) listov viniča vyvoláva drobný, voľným okom neviditeľný roztoč z čeľade vlnovníkovitých - vlnovníkovec viničový (Eriophyes vitis), ktorý cicia na spodnej strane listov. Podráždené pokožkové pletivá reagujú tvorbou obrovských buniek, ktoré vyzerajú ako chĺpky. Tieto sa do určitej miery podobajú na hubové povlaky, ktoré vytvára peronospóra na spodnej strane listov viniča. Kým pri peronospóre sa na vrchnej strane týchto škvŕn nachádzajú olejové a neskôr hnedé škvrny, pri plstnatosti sa pocicané miesta na vrchnej strane zduria a vznikajú niekoľko milimetrov veľké hrbolčeky.
Botrytída (pleseň sivá) je po peronospóre a múčnatke treťou najvážnejšou hubovou chorobou viniča. Napáda všetky zelené časti viniča, ale najväčšie škody spôsobuje na dozrievajúcich bobuliach, ktoré hnednú, scvrkávajú sa a bývajú pokryté hustým sivým povlakom pôvodcu ochorenia - huby Botrytis cinerea. Na ochorenie sú jednotlivé odrody viniča rôzne citlivé. Medzi náchylné patria napr. Buvierovo hrozno, Dievčie hrozno, Müller-Thurgau, Neuburské, Silvánske zelené, Veltlínske červené skoré, Portugalské modré a Svätovavrinecké. Širenie botrytídy podporuje daždivé počasie po odkvitnutí viniča a teploty v rozmedzí 18 až 21 °C, ale aj každé mechanické poškodenie bobúľ (napr. ľadovec, hmyz, fyziologické praskanie bobúľ).
Spolu s peronospórou je hospodársky najvýznamnejšou chorobou viniča. Napáda strapce, listy i letorasty viniča. Najväčšie škody spôsobuje pri skorom napadnutí mladých bobúľ, ktorých povrch stvrdne, zhnedne a ich pokožka často aj praská. Na povrchu dozrievajúcich bobúľ vzniká lúčovite sa rozrastajúca sieť hubových vláken pôvodcu ochorenia (Uncinula necator). Podobné príznaky možno pozorovať aj na letorastoch.
Spolu s múčnatkou je najvážnejšou hubovou chorobou viniča. Na rozdiel od múčnatky sa šíri za daždivého počasia. K prvým infekciám peronospóry môže dôjsť už pred kvitnutím alebo počas kvitnutia viniča, kedy celé súkvetia bývajú porastené hustým náletom huby Plasmopara viticola. Na listoch viniča sa peronospóra prejavuje typickými olejovými škvrnami. V miestach týchto škvŕn na rube listov možno pozorovať hustý biely nálet pôvodcu ochorenia. Postihnuté časti listov neskôr zhnednú a odumierajú.