Čerešne

Vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi) je mucha, ktorej belavé a beznohé larvy spôsobujú známu červivosť plodov neskorších odrôd čerešní a višní. Škodca prezimuje v štádiu kukiel pod čerešňami a višňami plytko v pôde. K hlavnému rojeniu dospelých vrtiviek dochádza približne v polovici mája. Približne 7 až 10 dní po párení začínajú samičky zapúšťať vajíčka do plodov. Vrtivka čerešňová má jednu generáciu za rok.

Je to ochorenie vyvolávané hubou Clasterosporium carpophilum. Na listoch sa prejavuje vo forme niekoľko milimetrov veľkých, ostro ohraničených hnedých škvŕn, ktoré neskôr z čepele listov vypadávajú a preto sa toto ochorenie nazýva aj dierkovitosťou listov. Túto dierkovitosť stretávame aj na listoch ostatných kôstkovín (slivky. čerešne, višne, marhule). Druhým príznakom klasterosporiózy je drobná škvrnitosť plodov, ktorá býva často sprevádzaná aj glejotokom. Pôvodca ochorenia prezimuje konídiami jednak v opadanom lístí a jednak na kôre stromov. V prípade daždivého počasia po vypučaní stromov tieto konídiá vyklíčia a nakazia listy alebo plody čerešne.

Škvrnitosť listov čerešní a višní spôsobuje huba Blumeriella jaapii. V podmienkach Slovenska sa vyskytuje predovšetkým v severnejších oblastiach, ktoré sú bohatšie na zrážky. V južných oblastiach sa vyskytuje len v mimoriadne daždivých rokoch. Veľmi často sa objavuje v ovocných škôlkach na mladých výpestkoch. Postihnuté listy žltnú a často už v júli opadávajú. Predčasný opad listov má nepriaznivý vplyv na vyzretie dreva a zvyšuje citlivosť stromov na zimné mrazy.