Žltnutie a ďalšie bežné ochorenia cypruštekov

Výrazným poznávacím znamením cypruštekov sú ich husté ihlice rôznych tvarov, veľkostí a farieb – od svetlozelenej až do striebristo modrej. Vytvárajú krásne stromoradia živých plotov, pričom nižšie, respektíve zakrpatené odrody skrášľujú okrasné záhradky a skalky. Cyprušteky majú príjemnú vôňu, ktorá sa zintenzívňuje čím sú zdravšie a vyživovanejšie. Ako ich čo najlepšie zveľaďovať, aby predchádzali tým najbežnejším chorobám, napríklad žltnutiu?

Čo sú to cyprušteky?

Samotný prehľad o cypruštekoch bežne sťažuje aj to, že väčšina z nich pôvodne vyrastá v izolovaných oblastiach v obmedzenom, malom počte. U nás sa využívajú ako atraktívne stĺpové solitéry z odrôd cyprušteka Lawsonov, tupolistého alebo hrachonosného. Tie dorastajú do výšky 2 m. Sú odolné voči mrazu (-10 až -15 °C), nie však nadlho, ťažšie odolávajú priamemu slnku a vetru.

7 dôvodov, prečo cyprušteky žltnú a hnednú ich listy

Ešte predtým, ako dôjde k akémukoľvek problému pri pestovaní, treba zohľadniť momentálne podmienky na výsadbu. Cyprušteky sa totiž v živom plote po 2 až 3 rokoch dokážu veľmi rozrásť, čím si navzájom dokážu odoberať živiny.

1. Nedostatočná vzdialenosť

Správne vymedzte dostatočnú vzdialenosť medzi cypruštekmi a iným pozemkom, ale aj medzi samotnými ihličnanmi. Priestrannosť miesta na výsadbu a minimálne zaburinenie má výrazný vplyv na ich zdravý vývoj.

NÁŠ TIP - Odporúčame používať teleskopicky nastaviteľné vytrhávače s uvoľňovacím mechanizmom, bez použitia chémie. Pri prvej výsadbe vykopte jamu po celej dĺžke a saďte tak hlboko, aby bol koreňový systém po úrovňou zeme.

Najvýživnejší substrát pre cyprušteky pozostáva zo zeminy, rašeliny a piesku v rovnakom zastúpení. Aj dekoratívnym odrodám doprajte aspoň minimálnu vzdialenosť od seba. Pravidelne ich zastrihávajte, nie prestrihávajte. Podporíte ich kompaktnosť a zdravý hustý rast.

2. Žltnutie a postupné hnednutie ako prirodzené vývojové štádium

Keďže zvýšeným rastom a hustotou spotrebúvajú oveľa viac živín, potrebujú aj viac prirodzeného svetla a vzduchu. Procesy fotosyntézy však prebiehajú len vo vyživovaných častiach, iné v dôsledku tohto deficitu postupne žltnú. Dá sa ich mierne revitalizovať napríklad veľmi opatrným rezom. 

3. Zlý závlahový systém

Najčastejšou príčinou je  nadmerné sucho počas leta, priamy vplyv slnka na ihličnany a nedostatok, respektíve nesprávne zásobovanie vodou. Cyprušteky zalievajte opatrne, po výsadbe až do zakorenenie kontrolujte vlhkosť zeminy. 

Pravidelnú zálievku potrebujú aj počas zimy. V tomto období má voda však oveľa viac sťažené podmienky dostať sa ku koreňom. 

4. Nedostatok živín

Pri pestovaní ihličnanov obzvlášť zľudovel pojem zhrdzavenie stromov. Ich zelené časti vplyvom nedostatku horčíku a iných minerálov sa takto špecificky sfarbia (okrajovo, alebo na väčšej ploche). Vhodným preparátom je viaczložkové NPK hnojivo so sírou a horčíkom. Kombináciou týchto zložiek sa pozitívne ovplyvňujú procesy fotosyntézy. Ihličnany tak získavajú na odolnosti svojich pletív. Druhým tipom je zmes horkej soli s bórom na obmedzenie hnilobných procesov. Okamžite účinkuje vo forme postreku priamo na napadnuté časti. 

5. (Pre)hnojenie cypruštekov

Súbežne s výsadbou neodporúčame cypruštekom dodávať umelú výživu. Ideálne 4 až 6 týždne po výsadbe alebo prečkať do ďalšej sezóny. Dôležité je dbať na vyzrievanie pletív pred zimou pomocou hnojív s vyšším zastúpením draslíka a fosforu. Tak si zachovajú dobrú kondíciu aj v najväčších mrazoch.

6. Rozdielne požiadavky na starostlivosť počas zimy

V zime najčastejšie presychajú cyprušteky pre slabé dopĺňanie vlahy v pôde. Na to treba prihliadať aj po prvom odmäku a zvlášť keď je veterno. 

Cyprušteky v živých plotoch chráňte pred vplyvom posypovej soli z vozovky. Presychanie dokáže spôsobiť aj výrazné oteplenie a následný silný mráz. Zažltnuté vetvičky ostrihajte.

Cyprušteky v kvetináčoch ochránite pred mrazmi izolačnou vrstvou juty, čečiny alebo slamy. Tým docielite ochranu koreňového systému. 

7. Napadnutie škodcami

Zvýšené riziko predstavujú larvy motýľov, ktoré poškodzujú ich vonkajšiu bariéru, a tým podporujú vysychanie. Ako vhodnú prevenciu preto používajte postrekový insekticídny prípravok na ochranu pred hmyzom. Účinok týchto postrekov závisí aj od vášho pokrytia na poškodených častiach, nielen od ich vlastnej odolnosti voči vonkajším vplyvom (napr. zmytie dažďovou vodou).

Iné bežné ochorenia a škodcovia cypruštekov

Cyprušteky napriek svojej otužilosti a nenáročnosti na pestovanie neraz podľahnú rôznym závažným ochoreniam. Jedným z nich je postupné hnednutie a hniloba koreňového krčku. V najhoršom štádiu dochádza k úplnému rozpadávaniu koreňa. Dôležitým opatrením je nevysádzať cyprušteky na miestach, kde je nedostatočne odvádzaná voda. Vlhkejšej pôde sa pri výsadbe zvlášť vyhýbajte.

Cyprušteky sú veľmi náchylné na pôsobenie hubových výtrusov, čo môže viesť k odumieraniu výhonkov. K tomu dochádza prevažne v zime, preto je veľmi dôležité správne a včas vykonať jesenný rez. 

Častým škodcom býva roztočec so svojou charakteristickou sivou pavučinou. Rovnako škodlivé je pôsobenie minérky tujovej, ktorú prezrádzajú tri výrazné pruhy na krídlach. Odchyt bude účinnejší pomocou žltých lepových dosiek, na ktoré ich láka typická farba kvetov. Nebezpečným je taktiež lykokaz tujový, ktorý si doslova buduje malé chodbičky vo vetvičkách. Tým ihličnanu spôsobuje postupný úhyn. 

Rozdiel medzi tujou a cypruštekom

Obe rastliny sa zvyknú vysádzať ako živý plot. Ak majú výhodné podmienky, rastú približne rovnako rýchlo. Dorastajú zhruba do rovnakej výšky. Tuje Smaragd, Columna a tuja mlyňanská sú užšieho vzrastu v porovnaní s cypruštekmi, preto pri sadení živého plota zaberajú menej miesta. Všeobecne majú záhradkári lepšie skúsenosti s výsadbou tují ako cypruštekov, hlavne čo sa týka výsadby rastlín s koreňovým balom. Pri výsadbe cypruštekov (hlavne odrody Van Pelts Blue a Columnaris) so zemnými balmi je zvýšená pravdepodobnosť úhynu.