Kôstkoviny

Roztočec ovocný (Panonychus ulmi) prezrádza svoju prítomnosť svojimi červeno sfarbenými zimujúcimi vajíčkami pri púčikoch, v trhlinách kôry. Na jar sa liahnu oranžovo sfarbené larvy. Koncom mája sa objavujú na listoch letné oranžové vajíčka. Jedince prvej letnej generácie sa objavujú už koncom mája, v júni a podľa poveternostných podmienok ju ešte nasledujú 3 – 4 generácie. Roztoče škodia cicaním rastlinných štiav. Na listoch nachádzame žlté škvrny po vpichoch, pri premnožení škodcu tieto škvrny splývajú do súvislých žltohnedých škvŕn. Listy sa lyžicovite vydúvajú a predčasne padajú. Od polovice augusta samičky kladú zimné vajíčka.

Vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi) je mucha, ktorej belavé a beznohé larvy spôsobujú známu červivosť plodov neskorších odrôd čerešní a višní. Škodca prezimuje v štádiu kukiel pod čerešňami a višňami plytko v pôde. K hlavnému rojeniu dospelých vrtiviek dochádza približne v polovici mája. Približne 7 až 10 dní po párení začínajú samičky zapúšťať vajíčka do plodov. Vrtivka čerešňová má jednu generáciu za rok.

Obaľovač slivkový (Cydia funebrana) je popri piliarkach druhým pôvodcom červivosti plodov sliviek. Kým piliarka slivková má len jednu generáciu za rok a spôsobuje skorú červivosť mladých plodov, ktoré predčasne opadávajú, obaľovač slivkový má za rok dve generácie. Prvá nebýva príliš početná, preto ani nie je potrebné slivky proti nej ošetrovať. Druhá generácia obaľovača slivkového sa rojí v priebehu júla a spôsobuje červivosť dozrievajúcich plodov, ktoré väčšinou už na strome podliehajú moníliovej hnilobe. Pre červivé plody je charakteristická prítomnosť stuhnutej kvapky gleja v mieste preniknutia húsenice do plodu.

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

Roztočce nepatria medzi hmyz, ale medzi pavúkovce, čoho dôkazom sú 4 páry končatín a schopnosť vytvárania pavučinky na napadnutých rastlinách. Keďže sú veľmi drobné (ich telo dosahuje dĺžku 0,2 - 0,4 mm), voľným okom nie sú takmer viditeľné. Na ich prítomnosť nás upozorňujú striebristé, žltohnedé alebo bronzovohnedé drobné škvrnky na vrchnej strane napadnutých listov. Na okrasných rastlinách najčastejšie škodí roztočec chmeľový (Tetranychus telarius), ktorý sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Okrem okrasných rastlín napáda desiatky rôznych poľných plodín, zelenín, ovocných drevín a prežíva aj na rôznych burinách. Vo voľnej prírode prezimuje v štádiu oplodnených samičiek. V teplých a suchých podmienkach bytov a skleníkov sa rozmnožuje nepretržite celý rok.

Ochorenie spôsobuje huba Monilia laxa, ktorá je aj pôvodcom hniloby kôstkového ovocia. K infekcii dochádza vtedy, ak v období kvinutia stromov pretrváva daždivé a chladné počasie. Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje na višniach a marhuliach a v posledných rokoch bolo zaznamenané aj na broskyniach a slivkách. V náchylnosti odrôd v rámci vymenovaných ovocných druhov sú značné rozdiely, preto sa často stáva, že vedľa seba vysadené rôzne odrody vykazujú iný stupeň napadnutia. Huba prezimuje v tzv. moníliových múmiách ovocia, z ktorých sa na jar uvoľňuje obrovské množstvo spór.