Kapustová zelenina

Kvetárka kapustová (Delia brassicae) patrí medzi najvýznamnejších škodcov hlúbovín. Je to asi 6 mm veľká, sivohnedá mucha, ktorej belavé, beznohé larvy ohlodávajú korene rôznych druhov kapustovej zeleniny. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, neskôr žltnú, vädnú a odumierajú, pričom sa dajú z pôdy ľahko vytiahnuť. Okrem hlúbovín sa zavrtávajú aj do buľvičiek reďkovky, ktoré sú potom nekonzumovateľné. Kvetárka kapustová máva za rok 2 alebo 3 generácie. Jarná generácia múch sa rojí v apríli a v máji, letná koncom júna a v júli a jesenná v septembri a v októbri. Samičky kladú vajíčka ku koreňovým krčkom mladých hlúbovín v menších skupinách. Vyliahnuté larvy zaliezajú do pôdy a najprv konzumujú jemné korienky, neskôr sa zavrtávajú do hlúbov, ktoré úplne poprevŕtajú.

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

Veľkosť dospelcov je asi 6 -10 mm. Majú lesklo čiernou hlavu, hruď je žltočervená s čiernymi škvrnami na chrbte, zadoček je žltý až červenožltý. Krídla sú dymovo zafarbená s čiernym okrajom. Kvasený je asi 18 mm dlhá, na začiatku sivasto až šedozelě sfarbená, neskôr takmer čierna, na bokoch s dvoma pozdĺžnymi žltkastými prúžky. Kukla je asi 7 - 11 mm dlhá, skrytá v kokónu v pôde. V pôde prezimujú plne vyvinuté husenice alebo kukly. Počas mája sa liahnu dospelé. Samičky kladú vajíčka do listových pletív kapustovitých rastlín. Husenice poškodzujú požerom listy a neskôr sa kuklia v pôde. Počas roka majú 2 - 3 generácie.

Mora kapustová (Mamestra brassicae) je motýľ z čeľade morovitých, hojná v stepných oblastiach, kde sa vyskytuje najmä na zeleninových poliach a v záhradách. Máva 2-3 generácie, v horských oblastiach jednu generáciu za rok. Motýle prvej generácie sa objavujú v máji až júni a posledné motýle v septembri. Sú 20 mm dlhé, popolavohnedé. Samice kladú po 20-30 vajíčok na spodnú stranu listu. Po 10 až 15 dňoch sa liahnu húsenice. Húsenica mory kapustovej je lysá a má tri páry hruhných nôh a päť párov bruškových panôžok. Húsenice žerú v hlávkach a znečisťujú ich svojimi výlučkami. Vytvárajú nepravidelné otvory a chodbičky medzi listami. Žijú na rozličných rastlinách a môžu škodiť na kapuste, repe a iných plodinách obhrýzaním listov a znečisťovaním trusom. Húsenica je dlhá 40 mm zelená neskôr hnedá.Po piatich zvliekaniach, čo trvá asi dva mesiace sa húsenica zahrabe do povrchových vrstiev pôdy a kuklí. Na múmiovitej kukle sú vidno obrysy dospelého motýľa.

Mlynárik kapustový (Pieris brassicae) sa vyskytuje na obilných aj zeleninových poliach. Patrí k najhojnejším druhom denných motýľov a zároveň medzi najnebezpečnejších škodcov hlúbovín, v niektorých rokoch dokonca dochádza k jeho premnoženiu. Máva dva až tri generácie do roka. Dospelé motýle sú biele so žltkastým nádychom. Vrchol predných krídel majú obrúbený širokou čiernou kosákovitou škvrnou, zadné krídla na vonkajšej tretine majú tmavú škvrnu, samičky okrem toho i na predných krídlach dve okrúhle čierne škvrny. Tomuto nerovnakému sfarbeniu pohlavia hovoríme sexuálny dichroizmus. Škodca prezimuje vo forme zelenkastej kukly bez zámotku na rozličných chránených miestach, napr. na kôre stromov, plotoch a pod. Vyliahnuté motýle lietajú úž v máji a po spárení kladú vajíčka v skupinách po 20-50 na spodnú stranu listov hostiteľských rastlín. Pôvodné hostiteľské rastliny húseníc sú z čeľade kapustovitých napr. horčica, ohnica najmä však kapusta. Asi za mesiac sa kuklia na rastlinách, ale aj na múroch a plotoch. Kukla je k podkladu prichytená výbežkom na konci brucha (kremaster) a opaskom z niekoľkých hodvábnych vlákien. Kuklové štádium prvej generácie trvá 10-15 dní. Motýle druhej generácie kladú vajíčka na hlúbovú zeleninu, na ktorej potom vyliahnuté húsenice žerú na spodnej strane listov a môžu spôsobiť až holožer. Táto generácia škodí oveľa viac ako jarná a za priaznivých podmienok sa môže vyvinúť aj ďalšia.

Skočky sú drobné chrobáky so silno vyvinutým tretím párom končatín prispôsobeným na skákanie. Sú väčšinou tmavo sfarbené a niektoré druhy majú krovky zdobené žltými pozdĺžnymi pásikmi. Škodia tým, že v listoch mladých rastlín vyhlodávajú okienka alebo drobné dierky. Pri silnejšom výskyte skočiek môže dôjsť k citeľnému poškodeniu mladých rastlín. Ich škodlivosť zvyšuje suché a teplé počasie. Hlúboviny poškodzuje niekoľko druhov skočiek. Najrozšírenejšia z nich je skočka poľná (Phyllotreta undulata), ktorá má krovky so žltými pásikmi a meria 2-2,3 milimetrov.

Na hlúbovinách škodí voška kapustová (Brevicoryne brassicae), ktorá je na rozdiel od väčšiny listových vošiek jednohostiteľská. Celý rok totiž škodí na kapustovej zelenine alebo na repke a na rastlinách z čeľade kapustovitých vo forme vajíčok aj prezimuje. Škodí cicaním rastlinných štiav a keďže vytvára na napadnutých rastlinách obrovské kolónie, dokáže rastliny citeľne oslabiť. Na mladých rastlinách poškodzuje srdiečkové listy, ktoré sa lyžicovite deformujú. Voške kapustovej sa darí za teplého a suchého počasia a za rok môže mať až 20 generácií.

Padanie vzchádzajúcich rastlín býva častou príčinou neúspechu pri predpestovaní rôznych druhov zelenín, ale aj okrasných rastlín. Napriek tomu, že sa na ňom podieľa viacero mikroorganizmov, jedná sa o komplexné ochorenie. Jeho vznik totiž výrazne ovplyvňujú pestovateľské podmienky, ktoré dokážu vzchádzajúcim rastlinám pestovatelia zapezpečiť najmä v bytových podmienkach a ktoré vlastne podporujú alebo naopak oslabujú životaschopnosť a odolnosť vzchádzajúcich rastlín. Základným predpokladom úspešného dopestovania mladých zeleninových alebo kvetinových sadeníc je zabezpečenie čo najoptimálnejších podmienok, z ktorých najväčší význam majú svetlo, teplota a voda a ich vzájomná vyváženosť. Treba pritom vychádzať aj z nárokov jednotlivých druhov zelenín a kvetín. V každom prípade sa snažme výsevy umiestniť na najsvetlejšie miesta v byte a teplotu v miestnosti regulovať tak, aby sa pri slabej intenzite svetla rastliny nevyťahovali. Opatrne treba narábať aj s vodou. Vlhkosť zeminy treba pravidelne kontrolovať a nenechať ju úplne vysušiť, ale nesmie sa ani premokriť. Tu treba spomenúť aj potrebu drenáže vo výsevných nádobách, aby bola zemina dostatočne vzdušná. Na výsevy by sme mali použiť vždy čerstvú zeminu, nie príliš bohatú na živiny, pretože mladé rastliny nepotrebujú veľa živín. Naopak, zasolenie (prehnojenie) pôdy môže mať za následok poškodenie koreňov, cez ktoré pôdne mikroorganizmy ľahko preniknú do mladých rastlín. Popri všestrannej strarostlivosti môžeme výsevy zelenín a kvetín preventívne ošetriť po sejbe formou zálievky prípravkom Previcur 607 SL. Na 1 m2 sa aplikuje 2-5 litrov roztoku.