Voška skoroceľová

Charakteristika škodcu

Voška skoroceľová (Dysaphis plantaginea) (Pass.), syn. Sappaphis mali (Ferr.), (Homoptera, Aphididae) – patrí nielen k najrozšírenejším, ale aj k najškodlivejším druhom listových vošiek na jabloniach. U nás sa vyskytuje prakticky vo všetkých ovocinárskych oblastiach hlavne na jabloniach, oveľa menej na jarabinách, dulách a oskorušiach. Cicaním listov vyvoláva voška najprv ich silné kučeravenie a stáčanie, neskôr žltnutie a opad. Na jar vytvára početné kolónie jedincov nielen na listoch, ale aj na mladých výhonkoch, ktoré zakrpatievajú a deformujú sa. Silnejšie poškodenie stromu sa prejavuje aj na vývine plodov, ktoré sa nevyvíjajú a nedozrievajú.

Škodca prezimuje v pazuchách púčikov, niekedy aj voľne na kôre konárikov ako čierne, matné, podlhovasté, asi 1 mm dlhé vajíčko. Na jar po vypučaní jabloní sa z neho vyliahne okrúhla, 2 – 2,5 mm dlhá, rôzne sfarbená (sivá, modročierna, hnedá, ružová, červená až čierna) voška. Asi o 3 týždne neskôr voška začína rodiť larvy. V lete sa v populácii vošiek začnú objavovať okrídlené samičky, ktoré odlietajú z jabloní a sťahujú sa na rastliny skorocelu, kde tiež cicajú na listoch alebo koreňoch. Okrídlené potomstvo sa na jeseň opäť vracia na jablone, kde kladie vajíčka. Poškodenie sa prejavuje na nedostatočne hnojených jabloniach, alebo jednostranne hnojených dusíkom. Dreviny sú oslabené a prinášajú zníženú úrodu plodov.