Uhorky

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby. Vajíčka strapiek sú priesvitné, obličkovité a asi 0,3 mm veľké.

Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum), známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom rýchlenej zeleniny, ale aj skleníkových a izbových. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek. Ak sa dotkneme napadnutých rastlín, dospelé molice z nich húfne odlietajú.

Vošky sú najvážnejšími škodcami uhoriek hlavne preto, lebo sa dokážu v krátkom čase kalamit-ne premnožiť a spôsobiť žltnutie a opadávanie listov. Okrem toho prenášajú aj rôzne vírusové choroby, ktoré znižujú a znehodnocujú úrodu. Na uhorkách sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová (Myzus persicae) a voška rešetliaková (Aphis nasturtii). Táto skutočnosť je dôležitá predovšetkým z hľadiska výberu prípravkov, pretože niektoré z nich sú účinné len proti jednému z uvedených druhov.

Napáda spravidla plodové zeleniny, ale aj iné okrasné rastliny. Prejavuje sa belavým povlakom na listoch, stonkách i na súkvetiach. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste a prinášajú podstatne nižšiu úrodu. Ak je teplé a suché počasie, spôsobuje zvlášť citeľné škody. Okrem uhoriek, melónov a tekvíc, huba napáda aj begónie, georgíny, cyklámeny, chryzantémy.

Pleseň uhorková (Peronoplasmopara cubensis) je najobávanejšou hubovou chorobou uhoriek. Od jej prvého výskytu v roku 1984 porasty uhoriek a cukrových melónov pravidelne poškodzuje a čím skôr sa objaví, tým väčšie škody spôsobí. Jej výskyt podporuje daždivé počasie, ale aj časté ovlhčenie rastlín pri zavlažovaní. Pestovanie uhoriek v tieni vysokých stromov alebo budov je tiež faktorom podporujúcim šírenie ochorenia. Na infikovaných listoch sa vytvárajú drobné, žlté, žilnatinou ohraničené škvrny. Na spodnej strane listov sa v miestach škvŕn objavuje sivohnedý nálet konídionosičov s tmavými výtrusmi. Postihnuté listy neskôr zhnednú a celá vňať usychá.