Broskyne

Je to ochorenie vyvolávané hubou Clasterosporium carpophilum. Na listoch sa prejavuje vo forme niekoľko milimetrov veľkých, ostro ohraničených hnedých škvŕn, ktoré neskôr z čepele listov vypadávajú a preto sa toto ochorenie nazýva aj dierkovitosťou listov. Túto dierkovitosť stretávame aj na listoch ostatných kôstkovín (slivky. čerešne, višne, marhule). Druhým príznakom klasterosporiózy je drobná škvrnitosť plodov, ktorá býva často sprevádzaná aj glejotokom. Pôvodca ochorenia prezimuje konídiami jednak v opadanom lístí a jednak na kôre stromov. V prípade daždivého počasia po vypučaní stromov tieto konídiá vyklíčia a nakazia listy alebo plody broskýň.

Šarku poznajú záhradkári predovšetkým ako nebezpečnú vírusovú chorobu slivkovín. Jej hostiteľmi sú však aj marhule, broskyne, mandle, trnka, višňa plstnatá, mahalebka a myrobalan. Na listoch marhúľ sa šarka prejavuje vo forme žltozelených alebo bledozelených kresieb, prúžkov, prstencov alebo škvŕn, ktoré sú najvýraznejšie v prvej polovici vegetačného obdobia. Na povrchu plodov marhúľ možno príznaky šarky pozorovať krátko pred ich dozretím. Prejavujú sa pomerne veľkými belavými kresbami a krúžkami. Niekedy sa v miestach týchto škvŕn plody aj mierne deformujú. Dužina silno postihnutých plodov býva vláknitá, málo šťavnatá a máva mdlú chuť. Veľmi typicky sa šarka prejavuje na kôstkach marhúľ v podobe belavých krúžkov, kresieb a škvŕn, ktoré na nich zostávajú aj po vysušení. Na listoch broskýň sa príznaky šarky objavujú zriedkavejšie a prejavujú sa zožltnutím žilnatiny a deformáciou listovej čepele. Príznaky na plodoch broskýň sa podobajú prejavom šarky na marhuliach s tým rozdielom, že kvôli jemnému ochlpeniu broskýň sú menej nápadné a s dozrievaním plodov sa postupne strácajú. Šarka sa šíri jednak množiteľským materiálom (očkami, vrúbľami, odkopkami) a jednak pomocou hmyzu. Hlavnými prenášačmi vírusu sú rôzne druhy vošiek škodiacich na kôstkovinách.

Obaľovač broskyňový (Cydia molesta, Plodokaz broskyňový) poškodzuje broskyne jednak tým, že vyžiera chodbičky vo vrcholoch mladých výhonkov a jednak spôsobuje červivosť plodov. Škodca prezimuje v štádiu vyvinutých húseníc, ktoré sa na jar kuklia. Za rok môže mať dve alebo tri pokolenia. Najškodlivejšie sú letné generácie, ktoré napádajú neskoršie odrody určené na zaváranie. Červivé plody často podliehajú moníliovej hnilobe. Podobné škody spôsobuje na broskyniach aj psota broskyňová (Anarsia lineatella), ktorá prezimuje v štádiu mladých húseníc. Tieto húsenice sa na jar vžierajú do niekoľko centimetrov dlhých výhonkov.

Múčnatku broskýň spôsobuje huba Sphaerotheca pannosa var. persicae. Príznaky ochorenia možno pozorovať na mladých listoch, koncoch výhonkov a predovšetkým na plodoch v podobe hustého belavého podhubia, ktoré neskôr zhnedne. Silno postihnuté listy opadávajú, pokožka plodov skorkovatie a plody sa deformujú. Múčnatka sa šírí pri suchom a teplom počasí. Jednotlivé odrody broskýň, ako aj nektariniek sú na ochorenie rôzne citlivé.

Ochorenie spôsobuje huba Monilia laxa, ktorá je aj pôvodcom hniloby kôstkového ovocia. K infekcii dochádza vtedy, ak v období kvinutia stromov pretrváva daždivé a chladné počasie. Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje na višniach a marhuliach a v posledných rokoch bolo zaznamenané aj na broskyniach a slivkách. V náchylnosti odrôd v rámci vymenovaných ovocných druhov sú značné rozdiely, preto sa často stáva, že vedľa seba vysadené rôzne odrody vykazujú iný stupeň napadnutia. Huba prezimuje v tzv. moníliových múmiách ovocia, z ktorých sa na jar uvoľňuje obrovské množstvo spór.

Kučeravosť listov (Taphrina deformans) je hospodársky najvýznamnejším ochorením broskýň, pretože infikuje mladé listy, ktoré už v jarných mesiacoch opadávajú. Strata značnej časti listovej plochy spôsobuje aj opad mladých plodov, čím je ohrozená úroda v danom vegetačnom období. Infekciu stromov podporuje daždivé a chladné počasie koncom zimy, v štádiu pučania a v období krátko po vypučaní až do začiatku kvitnutia broskýň. Pôvodca ochorenia prezimuje v štádiu napučaných spór (tzv. blastospór) na kôre stromov a pod šupinami púčikov.