Jahody

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký (na obrázku na liste) a slizniačik poľný.

Najčastejším škodcom jahôd je kvetovka jahodová (Anthonomus rubi), ktorú starší záhradkári poznajú pod názvom kvetopas jahodový. Kvetovka jahodová nalietava do porastov jahôd ešte pred ich kvitnutím a ožiera listy. Po tomto úživnom žere sa chrobáky pária a samičky začínajú klásť vajíčka jednotlivo do kvetných pukov. Po naložení vajíčka nahryznú stopku kvetu, ktorý zvädne a neskôr odpadne. Z vajíčka sa medzitým vyliahne larva, ktorá sa živí odumierajúcimi zvyškami kvetov. Asi o 4 až 6 týždňov sa liahnu chrobáky, ktoré zaliezajú do rôznych úkrytov, kde prezimujú. Silnejší výskyt kvetovky jahodovej pozorujeme v porastoch jahôd vysadených v blízkosti lesov a parkov, kde chrobáky majú väčšie možnosti prezimovania. Preto aj chemický boj vykonávame iba v silnejšie ohrozených porastoch. Na postreky, ktoré sa vykonávajú pred kvitnutím jahôd sa môže použiť Decis EW 50.

Botrytída, vyvolávaná hubou Botrytis cinerea, je najvážnejším ochorením jahôd, pretože znehodnocuje plody v zberovom období. Postihnuté plody bývajú pokryté hustým, sivým, prášivým povlakom huby. V silnejšej miere sa vyskytuje v daždivých rokoch, v intenzívne zavlažovaných, hustých a tienených porastoch. Dôležitú úlohu pri výskyte botrytídy má aj odrodová citlivosť. Medzi najnáchylnejšie patrí známa a obľúbená Senga Sengana.

Huba vytvára hyalínne mycélium, ktoré postupne nadobúda hnedastú farbu. Mycélium sa rozrastá na povrchu napadnutých orgánov. Patogén prezimuje mycéliom na listoch hostiteľskej rastliny. Na jar fruktifikuje a vznikajú infekcie mladých listov.

So škvrnitosťou listov jahôd hubového pôvodu sa stretávame zvyčajne až v letných mesiacoch, predovšetkým v daždivých rokoch a v intenzívne zavlažovaných porastoch. Fialovú škvrnitosť spôsobuje huba Diplocarpon earliana. Prejavuje sa vo forme 2-5 mm veľkých fialových škvŕn s neostrým okrajom. Škvrny často splývajú a v takom prípade napadnuté listy usychajú. Aj pre bielu škvrnitosť (Mycosphaerella fragariae) je charakteristická tvorba 3-4 mm veľkých červenofialových, ostro ohraničených škvŕn. Ich stred však neskôr odumrie a vybledne (odtiaľ slovenský názov). V prípade väčšieho počtu škvŕn napadnuté listy odumierajú. Obidve huby prezimujú na napadnutých listoch, ktoré sú zdrojom infekcie pre nasledujúce vegetačné obdobie. Väčšie škody vznikajú v prehustených a zaburinených porastoch a na náchylných odrodách.

Krčková hniloba (Phytophthora cactorum) bola prvýkrát identifikovaná na kaktuse v roku 1870. Je schopná infikovať extrémne veľký počet hostiteľov a darí sa jej vo vlhkom prostredí. Môže sa rozšíriť i na iné hospodarsky významné plodiny, ako sú jablká, hrušky, rododendrony, azalky, jahody.