Rajčiaky

Hniloba špičiek plodov rajčiakov sa prejavuje vo forme pravidelných, pomerne veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr bývajú tieto škvrny porastené rôznymi hubami (najčastejšie hubou Alternaria tenuis, ktorá osídľuje odumierajúce rastlinné pletivá), preto hnilobu špičiek plodov mnohí pestovatelia považujú za ochorenie hubového pôvodu a hľadajú možnosti chemickej ochrany postihnutých rastlín. Hniloba špičiek plodov rajčiakov je však fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou a nedostatkom vlahy v období intezívneho rastu plodov. Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým na pôdach výdatne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny totiž brzdia príjem vápnika, ktorého síce v pôde môže byť dostatok, avšak pre rastliny nie je prístupný. Hnilobu špičiek plodov rajčiakov v praxi často zamieňajú aj s alternáriovou škvrnitosťou, vyvolávanou hubou Alternaria solani, ktorá do plodov preniká zvyčajne cez stopky plodov.

K poškodeniu záhradných plodín silným slnečným žiarením najčastejšie dochádza pri náhlej zmene počasia, kedy sa po niekoľkodňovom zamračenom alebo daždivom počasí náhle oteplí a výrazne sa zvýši intenzita slnečného žiarenia. Zo zelenín sa so slnečným úpalom najčastejšie stretávame na paprike a rajčiakoch predovšetkým po vysadení sadeníc na trvalé stanovište. Tieto sadenice boli predpestované v skleníkoch alebo za oknami bytov, kde neboli vystavené priamemu slnku. Ak navyše rástli v hustom spone, môžu byť okrem listov poškodené aj ich stonky, ktoré zo slnečnej strany zbelejú, skorkovatejú a ľahko sa lámu. Slnečným úpalom bývajú poškodené aj plody rajčiakov. Ohrozené sú najmä tie plody, ktoré sa pri odstraňovaní zálistkových výhonkov obnažili.

Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby. Vajíčka strapiek sú priesvitné, obličkovité a asi 0,3 mm veľké.

Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata) má v teplejších oblastiach Slovenska dve, v chladnejších oblastiach jednu generáciu za rok. Prezimuje v štádiu chrobákov v pôde, ktorú opúšta zvyčajne od polovice mája. Po krátkom úživnom žere chrobákov dochádza k páreniu a potom samičky začnú klásť vajíčka na spodnú stranu listov zemiakov, ale i burín v porastoch zemiakov. Vyliahnuté larvy najprv vyhryzávajú v listoch okienka, neskôr konzumujú celé listy, z ktorých nechávajú len hrubšiu žilnatinu. Pásavka zemiaková poškodzuje okrem zemiakov aj rajčiaky a baklažány.

Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum), známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom rýchlenej zeleniny, ale aj skleníkových a izbových. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek. Ak sa dotkneme napadnutých rastlín, dospelé molice z nich húfne odlietajú.

Vošky sú najvážnejšími škodcami rajčiakov hlavne preto, lebo sa dokážu v krátkom čase kalamit-ne premnožiť a spôsobiť žltnutie a opadávanie listov. Okrem toho prenášajú aj rôzne vírusové choroby, ktoré znižujú a znehodnocujú úrodu. Na rajčiakoch sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová (Myzus persicae) a voška rešetliaková (Aphis nasturtii). Táto skutočnosť je dôležitá predovšetkým z hľadiska výberu prípravkov, pretože niektoré z nich sú účinné len proti jednému z uvedených druhov.

Padanie vzchádzajúcich rastlín býva častou príčinou neúspechu pri predpestovaní rôznych druhov zelenín, ale aj okrasných rastlín. Napriek tomu, že sa na ňom podieľa viacero mikroorganizmov, jedná sa o komplexné ochorenie. Jeho vznik totiž výrazne ovplyvňujú pestovateľské podmienky, ktoré dokážu vzchádzajúcim rastlinám pestovatelia zapezpečiť najmä v bytových podmienkach a ktoré vlastne podporujú alebo naopak oslabujú životaschopnosť a odolnosť vzchádzajúcich rastlín. Základným predpokladom úspešného dopestovania mladých zeleninových alebo kvetinových sadeníc je zabezpečenie čo najoptimálnejších podmienok, z ktorých najväčší význam majú svetlo, teplota a voda a ich vzájomná vyváženosť. Treba pritom vychádzať aj z nárokov jednotlivých druhov zelenín a kvetín. V každom prípade sa snažme výsevy umiestniť na najsvetlejšie miesta v byte a teplotu v miestnosti regulovať tak, aby sa pri slabej intenzite svetla rastliny nevyťahovali. Opatrne treba narábať aj s vodou. Vlhkosť zeminy treba pravidelne kontrolovať a nenechať ju úplne vysušiť, ale nesmie sa ani premokriť. Tu treba spomenúť aj potrebu drenáže vo výsevných nádobách, aby bola zemina dostatočne vzdušná. Na výsevy by sme mali použiť vždy čerstvú zeminu, nie príliš bohatú na živiny, pretože mladé rastliny nepotrebujú veľa živín. Naopak, zasolenie (prehnojenie) pôdy môže mať za následok poškodenie koreňov, cez ktoré pôdne mikroorganizmy ľahko preniknú do mladých rastlín. Popri všestrannej strarostlivosti môžeme výsevy zelenín a kvetín preventívne ošetriť po sejbe formou zálievky prípravkom Previcur 607 SL. Na 1 m2 sa aplikuje 2-5 litrov roztoku.

Listová huba, ktorá znižuje asimilačnú plochu. Choroba sa šíri postupne, najskôr napáda spodné listy a postupne sa šíri smerom nahor. Spočiatku sa na vrchnej strane listov objavujú žlté škvrny, na ktorých opačnej strane sa vytvára hnedý povlak pripomínajúci zamat. Tento povlak je zoskupenie fruktifikačných orgánov huby, ktorými sa množí. Ako sa choroba postupne rozmáha škvrny tmavnú až nadobúdajú hrdzavohnedé až sivé sfarbenie. V konečnom štádiu listy usychajú.

Pleseň zemiaková (fytoftóra) na rajčiakoch je hospodársky najvýznamnejšou chorobou rajčiakov. Ochorenie spôsobuje huba Phytophthora infestans, ktorá napáda nielen nadzemné časti rastlín, ale aj hľuzy. Za silného infekčného tlaku (časté a výdatné zrážky) môže v krátkom čase úplne zničiť vňať rajčiakov a môže silno infikovať aj plody, ktoré sa nedajú skladovať, pretože druhotne často podliehajú mokrej hnilobe. Výskyt fytoftóry závisí od množstva zrážok v priebehu vegetačného obdobia.

Bakteriálna škvrnitosť rajčiaka – Xanthomonas campestrist pv. vesicatoria – najčastejšie postihuje rajčiak a papriku. Pri rajčiakoch sú náchylnejšie poľné, pri paprike koreninové odrody. Príznaky choroby sa vyskytujú na listoch, stonkách, stopkách, ale najmä na plodoch. Baktérie napadajú mladé rastlinné pletivá. Na listoch sa objavujú drobné, bodkovité, vodnaté škvrny, ktoré sú priesvitné a obklopené žltou obrubou.

Septóriová škvrnitosť (Septoria lycopersici) postihuje len listy a vňať rajčiakov a vyznačuje sa tvorbou 2-5 mm veľkých škvŕn. Vyskytuje sa predovšetkým na kríčkových odrodách pestovaných vo voľnej prírode a za daždivého počasia sa veľmi rýchlo šíri. Predčasným zničením listovej plochy dochádza k výraznému zniženiu úrody rajčiakov.

Fytoftóra rajčiakov (známa aj ako plieseň zemiaková na rajčiakoch) sa v posledných rokoch stala limitujúcim faktorom pri pestovaní rajčiakov. Ochorenie spôsobuje huba Phytophthora infestans, ktorá je známym pôvodcom plesne zemiakovej (fytoftóry zemiakov). Veľmi nepríjemnou vlastnosťou fytoftóry je skutočnosť, že takmer zo dňa na deň dokáže zlikvidovať porasty zemiakov alebo rajčiakov. K svojmu šíreniu potrebuje predovšetkým výdatné zrážky, ale v záhradách môžeme podporiť jej výskyt aj častým zavlažovaním, ako aj pestovaním rajčiakov v hustom spone alebo na tienených miestach.