Bôb

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch rastlín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť a nakladú prezimujúce vajíčka.

Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby. Vajíčka strapiek sú priesvitné, obličkovité a asi 0,3 mm veľké.

Chrobáky škodia každoročne požerom na vzchádzajúcich rastlinách. Obzvlášť k veľkým škodám dochádza, ak suché a studené počasie brzdí rastliny vo vzrastu. Naopak ak je dostatok jarnej vlahy, rastliny poškodenie listov rýchlo nahradia. Úbytok koreňových hľúz spôsobuje zníženie výnosov. Larvami poškodené korene bývajú napádané hubovými chorobami. Podobne ako listopas čiarkovaný škodí aj iné druhy listopasů rodu Sitona.

Voška maková patrí medzi vošky dicyklické, fakultatívne migrujúce. Má úplný cyklus vývoja a počas tohto cyklu mení dva typy hostiteľských rastlín. Prezimuje v štádiu vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to je bršlen európsky a kalina obyčajná. Na jar, koncom marca až začiatkom apríla sa liahnu nymfy, z ktorých sa vyliahnu samičky zakladateľky. Tie na primárnom hostiteľovi vyvinú dve generácie okrídlených samičiek. V polovici apríla začínajú prelietať na sekundárneho hostiteľa, najmä na cukrovú repu, ale aj bôb, mak a niektoré buriny. Masový prelet sa uskutočňuje v polovici mája. Priletené samičky sa zhromažďujú na spodnej strane listov na okraji porastov. Samičky rodia živé larvy, a tak sa vytvárajú kolónie, ktoré predstavujú ohniská. Z nich sa vošky šíria ďalej do porastu.