Okrasné rastliny

Na znehodnotení hľúz mečíkov počas vegetačného obdobia alebo počas skladovania sa podieľajú rôzne druhy húb a baktérie druhu Pseudomonas marginata. Suchú hnilobu končiacu často až mumifikáciou hľúz vyvoláva huba Fusarium oxysporum f. sp. gladioli. Prejavuje sa bielym alebo ružovkastým podhubím na povrchu hľúz. Sivý hubový povlak a srdiečkovú hnilobu hľúz spôsobuje huba Botrytis gladiolorum. Ostro ohraničené lesklé jamky po stranách a na spodnej strane hľúz sú charakteristické pre baktériovú škvrnitosť. Na rozdiel od škvrnitosti spôsobenej hubami sa baktériová škvrnitosť počas skladovania nešíri.

Fyziologická korkovitosť listov muškátu sa prejavuje niekoľko milimetrov veľkými výrastkami na spodnej strane listov muškátu štítovitolistého (Pelargonium peltatum = ovisnuté alebo ťahavé muškáty). Sú to vlastne zväčšené bunky a sú následkom vysokej vzdušnej a pôdnej vlhkosti, ako aj zlého odtoku vody z nádob.

Hrdzu muškátovú spôsobuje huba Puccinia pelargonii-zonalis a postihuje len muškát krúžkovaný pestovaný vo voľnej prírode alebo na otvorených priestranstvách. Preto sa vyskytuje len v daždivých rokoch a v hustých a často zavlažovaných porastoch. Prenáša sa chorými rastlinami a v porastoch sa šíri spórami.

Hrdzi ružovej (Phragmidium mucronatum) sa darí taktiež v daždivom počasí a podobne ako čierna škvrnitosť spôsobuje aj predčasný opad silno napadnutých listov. Hrdza ružová sa na vrchnej strane listov prejavuje nenápadnou žltooranžovou mozaikou. O to nápadnejšie sú oranžovohnedé kôpky letných výtrusov a tmavohnedé kôpky zimných výtrusov na spodnej strane listov.

Septóriová škvrnitosť listov (Septoria chrysanthemella) patrí medzi najčastejšie hubové choroby chryzantém. Prvé príznaky v podobe tmavohnedých, prevážne okrúhlych, ostro neohraničených škvŕn sa objavujú na najstarších listoch. Vo vlhkých podmienkach a v daždivom počasí sa ochorenie rýchlo šíri aj na mladšie listy. Silno infikované listy hnednú, usychajú a predčasne opadávajú. Rastliny sa odspodu vyhoľujú, slabšie rastú a kvety bývajú menšie. Huba prezimuje na zvyškoch napadnutých rastlín, ale aj na materských rastlinách, z ktorých sa odoberajú odrezky na ďalšie množenie.

Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štrymi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Tráviaca sústava je slepo zakončená bez análneho otvoru. Vylučuje vlákna, po ktorých sa pohybuje. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Roztočec chmeľový je oddeleného pohlavia. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré sa počas výninu zvliekajú. Počas leta býva roztočec zafarbený nasatým chlorofylom do zelena, na jeseň je červenkastý.

Cicajú rastlinné štavy na mladých listoch a výhonkoch. Počas ďaľšieho rastu sa pletivá listov na pocicianých miestach trhajú a tým vznikajú rôzne veľké trhliny. Najviac škodia malé bezkrídle nymfy, ktoré vyhrýzajú otvory v listoch. Sú zelené alebo hnedé, veľké asi 5 mm, ale väčšinou si skôr všimnete škody ako zbadáte hmyz. V júni a v júli sa často presťahujú za potravou na byliny a buriny. Najviac bývajú poškodené chryzantémy, georgíny a fuksie.

Molica skleníková na okrasných rastlináchMolica skleníková (Trialeurodes vaporariorum), známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom izbových a skleníkových kvetín a rôznych druhov rýchlenej zeleniny. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek. Ak sa dotkneme napadnutých rastlín, dospelé molice z nich húfne odlietajú.

Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby. Vajíčka strapiek sú priesvitné, obličkovité a asi 0,3 mm veľké.

Vošky sú najrozšírenejšími a najznámejšími škodcami záhradných plodín. Ich škodlivosť spočíva jednak v tom, že sa dokážu veľmi rýchlo rozmnožovať a jednak v tom, že z rastlín vycicajú omnoho viac štiav, než dokážu zúžitkovať. Preto týmito sladkými a lepkavými výlučkami (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa rozrastajú čerňovky. Vošky škodia aj nepriamo prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. pestrokvetosť tulipánov, prúžkovitosť mečíkov). Väčšina druhov vošiek má zimných hostiteľov, na ktorých prezimuje vo forme vajíčok. Na jar na nich vytvorí dve-tri generácie a potom preletuje na letné hostiteľské rastliny, kde sa zdržuje až do jesene. Potom sa vracia späť na zimných hostiteľov a nakladie prezimujúce vajíčka.

Roztočce nepatria medzi hmyz, ale medzi pavúkovce, čoho dôkazom sú 4 páry končatín a schopnosť vytvárania pavučinky na napadnutých rastlinách. Keďže sú veľmi drobné (ich telo dosahuje dĺžku 0,2 - 0,4 mm), voľným okom nie sú takmer viditeľné. Na ich prítomnosť nás upozorňujú striebristé, žltohnedé alebo bronzovohnedé drobné škvrnky na vrchnej strane napadnutých listov. Na okrasných rastlinách najčastejšie škodí roztočec chmeľový (Tetranychus telarius), ktorý sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Okrem okrasných rastlín napáda desiatky rôznych poľných plodín, zelenín, ovocných drevín a prežíva aj na rôznych burinách. Vo voľnej prírode prezimuje v štádiu oplodnených samičiek. V teplých a suchých podmienkach bytov a skleníkov sa rozmnožuje nepretržite celý rok.

Múčnatka patrí medzi najrozšírenejšie a najznámejšie hubové choroby rastlín. Vyskytuje sa na rôznych poľných plodinách, ovocných drevinách, viniči, zelenine a na rôznych okrasných rastlinách, napr. na ružiach, petúnkach, železníku (Verbena), cíniách, nechtíku, floxe a pod. Pre všetky múčnatky je typický hustý múčnatý povlak, ktorým pokrývajú listy a stonky napadnutých rastlín. Neskôr listy usychajú a rastlina tým prichádza o veľkú časť asimilačnej plochy a v prípade okrasných rastlín samozrejme stráca aj svoju estetickú hodnotu. Múčnatka sa vyskytuje predovšetkým na takých rastlinách, ktoré trpia nedostatkom svetla, sú umiestnené na málo vzdušných miestach alebo sú výdatne hnojené dusíkom. Jednotlivé druhy a odrody okrasných rastlín sú na múčnatku rôzne citlivé.

Padanie vzchádzajúcich rastlín býva častou príčinou neúspechu pri predpestovaní rôznych druhov zelenín, ale aj okrasných rastlín. Napriek tomu, že sa na ňom podieľa viacero mikroorganizmov, jedná sa o komplexné ochorenie. Jeho vznik totiž výrazne ovplyvňujú pestovateľské podmienky, ktoré dokážu vzchádzajúcim rastlinám pestovatelia zapezpečiť najmä v bytových podmienkach a ktoré vlastne podporujú alebo naopak oslabujú životaschopnosť a odolnosť vzchádzajúcich rastlín. Základným predpokladom úspešného dopestovania mladých zeleninových alebo kvetinových sadeníc je zabezpečenie čo najoptimálnejších podmienok, z ktorých najväčší význam majú svetlo, teplota a voda a ich vzájomná vyváženosť. Treba pritom vychádzať aj z nárokov jednotlivých druhov zelenín a kvetín. V každom prípade sa snažme výsevy umiestniť na najsvetlejšie miesta v byte a teplotu v miestnosti regulovať tak, aby sa pri slabej intenzite svetla rastliny nevyťahovali. Opatrne treba narábať aj s vodou. Vlhkosť zeminy treba pravidelne kontrolovať a nenechať ju úplne vysušiť, ale nesmie sa ani premokriť. Tu treba spomenúť aj potrebu drenáže vo výsevných nádobách, aby bola zemina dostatočne vzdušná. Na výsevy by sme mali použiť vždy čerstvú zeminu, nie príliš bohatú na živiny, pretože mladé rastliny nepotrebujú veľa živín. Naopak, zasolenie (prehnojenie) pôdy môže mať za následok poškodenie koreňov, cez ktoré pôdne mikroorganizmy ľahko preniknú do mladých rastlín. Popri všestrannej strarostlivosti môžeme výsevy zelenín a kvetín preventívne ošetriť po sejbe formou zálievky prípravkom Previcur 607 SL. Na 1 m2 sa aplikuje 2-5 litrov roztoku.

Šírenie čiernej škvrnitosti listov ruží (Diplocarpon rosae) podporuje daždivé počasie. Keďže pôvodca ochorenia prezimuje v opadanom lístí, najprv bývajú infikované spodné listy ruží. Z nich sa nákaza postupne rozšíri na vyššie položené listy. Silno infikované listy predčasne opadávajú.

Pre múčnatku ruží (Sphaerotheca pannosa var. rosae) sú typické husté belavé povlaky na listoch a výhonkoch. Šíri sa za suchšieho počasia, ale pri vyššej vzdušnej vlhkosti. Jednotlivé odrody sú na múčnatku rôzne citlivé. Odrody s hladkými a lesklými listami sú odolnejšie.