Tipy, ako na vápnenie pôdy pre rôzne druhy plodín

Vápnenie pôdy je dôležitým krokom pri vyživovaní pôdy a plodín vo vašej záhrade. Vápnenie zmierňuje kyslú pôdnu reakciu, optimalizuje pH pôdy, má asanačný účinok a znižuje chorobnosť rastlín vďaka tomu, že ničí choroboplodné zárodky v pôde. Povieme vám, prečo naň nezabúdať a a ako na to. 

Vápnik je nenahraditeľnou látkou pre výživu rastlín a je potrebný pri stavbe oporných pletív buniek a koreňov. Má vplyv na kondíciu, kvalitu plodov a celkový stav rastlín. 

Vápnenie pôdy – ako na to?

Na vápnenie pôdy sa najčastejšie používa pálené vápno alebo mletý vápenec. Pálené vápno rýchlejšie prijíma vlhkosť a je vhodnejšie do ťažkej pôdy, mletý vápenec uvoľňuje vápnik pomalšie a je vhodný na vápnenie ľahkých a stredne ťažkých pôd. Vyskúšať môžete napríklad dusíkaté vápno Perlka alebo dusíkaté vápno Forestina. 

Optimálnu dávku vápnenia určíme na základe rozboru pôdy:

• Pri kyslých pôdach sa vápenec aplikuje v množstve 2-2,5 kg na 10 m²,

• na málo kyslej pôde 1-1,4 kg,

• na neutrálnej pôde okolo 0,5-0,7 kg. 

Čomu sa pri vápnení pôdy vyhnúť?

Pri vápnení je dôležité vyhnúť sa súbežnému používaniu vápna s iným hnojivom – najmä s maštaľným hnojom a s fosforečnými hnojivami. Kvôli vzniknutým chemickým reakciám by mohlo dôjsť ku stratám dôležitého dusíka a k zneprístupneniu fosforu pre rastliny. 

Kedy vápniť pôdu?

Vápniť pôdu je možné celoročne, ale najlepší čas na vápnenie je v novembri – na jeseň. Vápno treba aplikovať na porýľovanú a rozdrobenú pôdu. Vápnenie nie je nutné opakovať každý rok, závisí to individuálne od spotreby vápnika rastlinami a jeho prirodzeným vyplavovaním z pôdy, podľa množstva úhrnu zrážok. Vápno je dôležité naozaj poriadne zapracovať do pôdy. 

Ako vápniť pôdu pre jednotlivé druhy plodín?

1. Vápnomilné plodiny, ako sú cibuľa, cesnak, pór, hlúbová a koreňová zelenina, sa vápnia priamo a znesú aj čerstvé vápnenie – čiže zapracovanie vápna pri jesennej príprave pôdy. 

2. Druhy, citlivé na vápnik, neznášanlivé kyslú pôdu (zeler, pažítka…), vápnime k predplodine.

3. Strukoviny sú náročné na vápnik, znesú aj čerstvé vápnenie, no lepším riešením je vápnenie pôdy na jeseň.  

4. Plodová zelenina ako sú napr. rajčiaky a uhorky, neznáša čerstvé vápnenie. Tieto druhy treba vápniť pri predplodine. 

5. Listová zelenina sa pestuje vo vopred povápnenej pôde, ale špenát znesie aj priame vápnenie. 

Vápnenie pôdy pod zemiaky

Pôdnym rozborom vopred zistíme kyslosť pôdy – jej pH. Zemiakom sa darí na kyslých a slabo kyslých pôdach s kyslosťou od 5,5- 6,5 pH. Pri hodnotách nižších ako 5,5 pH je dôležité pôdu upraviť vápnením.

Pri zemiakoch sa pôda nikdy nesmie vápniť na jar, pred zasadením, pretože môže zvýšiť výskyt chrastavitosti zemiakov. Pôdu vápnime jedine na jeseň, po zbere zemiakov.