Ako sadiť koreňovú zeleninu?

Už ste zažili ten pocit vhodiť do zeme milimetrové semienko a o pár mesiacov z nej vytiahnuť šťavnatý koreň mrkvy alebo drobné buľvy štipľavých reďkoviek? Poradíme vám, ako na to, pretože s malou pomocou idú veci ľahšie.

Sadenie mrkvy

Sladká, dlhá, krátka, oválna. Druhov nájdeme skutočne požehnane. Čo ak semienka už držíme v ruke? V prvom rade žiadne priesady! Za akékoľvek premiestňovanie a presádzanie sa vám mrkva vôbec neodvďačí.

Mrkvu sadíme výhradne rovno do zeme. Jej koreň je silne odolný proti chladu, práve preto môžete semienka zasiať hneď, ako sa pôda na jar presuší (marec), prípadne to stihnete ešte na jeseň, pred tým ako zamrzne pôda. 

Príprava pôdy pre sadenie mrkvy

Vo všeobecnosti platí, že pre koreňovú zeleninu je nutné pôdu poriadne obrobiť. Potrebné je pôdu porýľovať do dostatočnej hĺbky (30 cm) a porozbíjať hrudy, aby koreň zeleniny mohol ľahko rásť a nedeformoval sa.

Pre pestovanie mrkvy vyberte ľahšiu hlinito-piesočnatú pôdu. Vyhýbajte sa ťažkej, ílovitej a kamenistej pôde. Pri pestovaní mrkvy nepoužívajte maštaľný hnoj ani silné dusíkaté hnojivá.

1. Pripravíme si riadky, ideálne hlboké 1 cm – 2 cm a vzdialené od seba 30 cm.

2. Na dlaň si nasypeme semná danej odrody mrkvy a druhou rukou prisypávame semená do riadkov, tak ako keď pridávame štipku soli do jedla a žmolíme ju medzi prstami.

3. Nasypané semená v riadkoch prikryjeme zemou a poriadne pritlačíme rukami alebo drevenou latou.

4. Zem udržiavame stabilne vlhkú, aby semená neuschli.

5. Po vyklíčení, keď sú sadenice aspoň 3 cm vysoké, ich preriedime. Riedime ich tak, aby každé 3 cm bola jedna mrkva, ktorá bude mať dostatočný priestor na rast.

Starostlivosť o mrkvu

Starostlivosť o mrkvu si nevyžaduje žiadne špeciálne postupy. Čistíme riadky od buriny a pravidelne zalievame. Po troch mesiacoch od vysadenia môžete zbierať prvé mrkvy.

Sadenie petržlenu

Petržlen môžete vysadiť rovnako ako mrkvu. Ak  vysadíte v rovnaký deň mrkvu aj petržlen, uvidíte len jeden rozdiel. Petržlenu trvá klíčenie omnoho dlhšie ako mrkve. Preto sa nezľaknite, ak budete mať v riadkoch s mrkvou začínajúcu vňať a po petržlene nebude ani stopa.

Za jeho dlhodobé klíčenie môžu obsiahnuté látky furokuramíny. Aj tu platí, že počas klíčiaceho procesu nesmie pôda preschnúť a treba ju udržiavať stabilne vlhkú.

Semená petržlenu je možné aj predklíčiť v izbových, teplejších podmienkach. Petržlen, na rozdiel od mrkvy, zvláda presadenie. 

Sadenie červenej repy

Ako pri každej koreňovej zelenine, aj tu platí, čím menej kameňov a hrúd, tým krajšia úroda. Mladá červená repa zvládne aj presádzanie a preto niektorí záhradkári začnú s priesadami.

My radíme siať semená červenej repy priamo do zeme a to cca 2 cm hlboko, do riadkov vzdialených od seba 30 cm.  Semená sadíme od seba vzdialené aspoň 8 cm. Tak bude mať každá cvikla miesto na tvorbu buľvy. 

Po vyklíčení červenej repy

Zo semien repy skoro vždy vzídu dve rastliny a preto je dôležité vyrastené priesady preriediť. Červenú repu môžete prihnojiť jemným organickým hnojivom. Nezabúdajte na pravidelné čistenie riadkov od buriny.

Príprava priesad zeleru

Zeler rozhodne sadíme do svojich záhonov z vypestovaných priesad, ktoré si pripravíme už v januári alebo najneskôr februári.

Kým zeler dorastie do plnej buľvy, trvá to štyri až šesť mesiacov. Pestovanie priesad zeleru môže byť pre začínajúcich záhradkárov náročné a tak  radšej siahnite po hotových priesadách na trhu.

Príprava riadkov pre zeler

Dobre prerýľovaná pôda je základ. Priesady zeleru vysádzame v spone 40 x 40 cm.

Pestovanie zeleru

Vypestované priesady zo štyrmi pravými listami môžete po skončení mrazov vysadiť na záhon. Mladým priesadám zeleru nájdite teplé, slnečné miesto.

Myslite na to, že zeler od vás bude chcieť pravidelnú a výdatnú zálievku. Neznáša sucho a chudobnú pôdu. Veľmi dobre mu bude, ak ho prihnojíte. Na rozdiel od mrkvy a petržlenu, zvládne aj maštaľný hnoj. 

Sadenie reďkovky

Najrýchlejšie dozrievajúcou koreňovou zeleninou je reďkovka. Jej vegetačná doba je cca 25 dní.

Túto nenáročnú zeleninku si dopestujete aj v kvetináči. Sú zeleninou chladnej sezóny a preto si ich vychutnajte najmä na jar a jeseň.

V lete majú tendenciu vybiehať do kvetu. Na trhu však nájdete aj reďkovky, ktoré sú odolné voči vybiehaniu do kvetu. Nehovoriac o odrodách, ktoré sa pohybujú od žltých, cez fialové, biele alebo čierne, až po klasické červené reďkovky. Nájdeme taktiež podlhovasté, oválne alebo guľaté. 

Sadiť ich môžeme už veľmi skoro na jar a to do výsadbovej jamky hlbokej približne 3 cm. Vzdialenosť medzi vysadenými reďkovkami dodržujte 5 cm.

Kedže rastú rýchlo, môžete ich vysádzať v blízkosti iných druhov zeleniny, ktoré sú ešte malé a vyplniť tak priestor na riadku.

Reďkovka bude svojimi listami chrániť pôdu pred vysušením. Reďkovka potrebuje slnečné miesto, v tieni vyťahuje veľké zelené listy a tvorí malé buľvičky.

Ak by vás trápili akýkoľvek škodca na vašej koreňovej zelenine, tím lacné postreky pre vás pripravil katalóg chorôb a škodcov, ktorý vám pomôže s identifikáciou a poradí účinné zložky na vyliečenie rastlín alebo zneškodnenie škodcov.

Na jar naplno do záhradky!

Pozrite si, ako sadiť a pestovať zemiaky alebo čo by ste mali vedieť, ak sa rozhodnete sadiť cesnak.

Záhrada je prekrásnym miestom na sebarealizáciu, ktorej výsledkom je zdravá a chutná zelenina či ovocie.