Mykoplazmy

V botanike patria medzi fakultatívne anaeróbne baktérie. Ich špecifickým znakom je absencia pevnej bunkovej steny (nulová prítomnosť peptidoglykánu). Sú jedny z najmenších baktérií vôbec. Je pre ne typický vysoký stupeň polymorfizmu - rozšírené spektrum hostiteľov, akými sú rastliny, živočíchy a človek. Pre človeka sú zdrojom genitálnych infekcií a pneumónie.

Na rastliny sa prenášajú najčastejšie vrúbľovaním, alebo aj prenosom zo živočíchov. Ochrana proti nim je veľmi náročná, ako vírusy dokážu prežiť aj niekoľko sezón v latentnom prostredí. 

Spôsobujú stolbur zemiakov, rajčín  - zúženie, až stáčanie listov, fialkasté sfarbenie. U cibuľovitých plodinách sú prenášačmi žltačkových ochorení, u jabloní a hrušiek zníženú rodivosť. Prenášajú ich zväčša cikády a pri pôsobení na černiciach zapríčiňujú úplnú deformáciu plodov. 

Mykoplazmy sa často zamieňajú s ureaplazmami. Sú to mikroorganizmy, taktiež bez bunkovej steny dokážu však štiepiť močovinu (urea). Pre svoj vývin potrebujú zvýšený obsah cholesterolu. Sú to patogénne baktérie, ktoré u človeka vyvolávajú zápaly panvových a pohlavných orgánov či meningitídu.