mykorhíza (nesprávne mykoríza)

Mykorhíza je prirodzený a veľmi prospešný vzťah medzi koreňmi rastlín a hubami. Ide o symbiózu, z ktorej ťaží rastlina aj huba: rastlina hubám dodáva organické látky (najmä cukry vytvorené fotosyntézou) a huba na oplátku pomáha rastline efektívnejšie prijímať vodu a živiny z pôdy, najmä fosfor a dusík.

Hubové vlákna (mycélium) dokážu preniknúť do pôdy oveľa hlbšie a jemnejšie než korene rastliny, čím zásadne rozširujú jej koreňový systém. Výsledkom je lepší rast, väčšia odolnosť voči stresu, suchu, patogénom a celkové zlepšenie vitality rastliny.

Typy mykorhízy:
Ektomykorhíza – huba obklopuje koreň, ale nepreniká do jeho buniek (typická pre dreviny ako borovice, duby, brezy),
Endomykorhíza (arbuskulárna) – huby prenikajú priamo do koreňových buniek (častá u zeleniny, tráv, byliniek, viniča),
Erikoidná mykorhíza – špecifická pre niektoré kyslomilné rastliny ako rododendrony alebo čučoriedky.

V praxi sa mykorhíza čoraz častejšie využíva aj cieľavedome – vo forme prípravkov s obsahom mykorhíznych húb, ktoré sa aplikujú priamo ku koreňom pri výsadbe. Výsledky bývajú viditeľné najmä pri dlhodobo rastúcich rastlinách, kríkoch a stromoch.

Pre záhradkárov predstavuje mykorhíza prirodzený a ekologický spôsob, ako podporiť zdravý rast rastlín bez nadmerného hnojenia. Je to zároveň cesta, ako sa priblížiť k udržateľnému pestovaniu s rešpektom k pôdnym mikroorganizmom.

Mykoríza alebo mykorhíza?
Oba výrazy mykoriza aj mykorhíza sa používajú, ale správnejšie (a odbornejšie) je mykorhíza – s "h".

Slovo pochádza z gréčtiny:
"mykes" = huba
"rhiza" = koreň

Takže doslova: "hubokoreň" – teda symbióza medzi koreňom rastliny a hubou. V bežnej reči (najmä v neodbornej záhradkárskej literatúre) sa občas stretnete aj s tvarom mykoriza, ale ten je skôr zjednodušenou podobou.