Pestovanie melónov nebolo nikdy jednoduchšie. Ako na to?

V rozhovoroch, v ktorých na našom blogu dávame priestor inšpiratívnym záhradkárom, tentokrát predstavujeme zlepšovák pestovateľa melónov z Bratislavy - pestovanie melónov štepených do tekvice.

V rozhovore o štepených melónoch sa dozviete:

• ako sa štepia melóny do tekvice,

• aké odrody melónov a tekvíc sú vhodné na takéto štepenie,

• ako pestovať melóny, aby rodili celé leto,

• akú majú štepené melóny výnosnosť,

• ako melóny vysádzať a hnojiť,

• či melóny napádajú škodcovia a choroby,

• ako často treba melóny zalievať,

• prečo sa melón počas rastu nesmie chytať do rúk,

• či sa dá urýchliť dozrievanie melónov

• a ako sa dá zistiť, či je už melón zrelý. 

S kým sme sa o pestovaní melónov rozprávali? 

Ochotný a sympatický, s úsmevom od ucha k uchu. Rudolf Luža nás s úsmevom srdečne privítal na svojej záhradnej chatke v Podunajských Biskupiciach. Vyučený 50-ročný mäsiar s tromi deťmi sa, ako už býva zvykom, svojmu remeslu profesionálne nevenuje. Že je manuálne zručný napovedia nielen jeho profesie, ktorým sa počas života priebežne venoval (montáž okien, zváranie, stavbárske a murárske práce), ale aj praktické konštrukcie na rastliny, ktoré si ihneď na záhradke všimnete. Má ju pritom len niekoľko mesiacov, predtým záhradkárčil v inej bratislavskej lokalite. Je to jeho veľké hobby, ani nie tak pre úrodu, keďže podľa jeho slov zeleninu veľmi nemá rád, ale pre radosť.

Na návšteve u pestovateľa melónov

Na návrh na rozhovor tentokrát náš respondent, Rudolf Luža, reagoval inak, ako sme boli doposiaľ zvyknutí. Pozval nás na návštevu na jeho záhradku v bratislavských Podunajských Biskupiciach, v ktorej okrem bežnej plodovej zeleniny, viniča a krásnych kvetov pestuje predovšetkým tabak a melóny. Už pri vstupe na záhradku púta pozornosť 4 x 5,8 m veľké melonovisko s krásnymi hustými listami, aké bežne len tak nevidieť. Hlavne po 6 týždňovom období bez kvapky dažďa, ako v čase našej návštevy (august 2024). 

Keď sa pozriete na tieto listy bližšie, zistíte, že pod nimi sa doslova tlačia na seba melóny rôznych veľkostí. Tu musí byť vysadených aj 20 sadeníc, prebehne vám hlavou, preto neveríte vlastným očiam, keď uvidíte na fotke v mobile 3 vysadené malé sadeničky. Ťažko uveriť aj vlastným ušiam, keď počujete, že doposiaľ v melónovisku narástlo 53 melónov. A ďalšie plody ešte rastliny nahadzujú. Všetko má pestovateľ zaznačené, zapísané, každý odtrhnutý melón odfotený s dátumom, aby svoje pestovateľské skúsenosti mohol následne analyzovať. Ako je to možné, pýtame sa. Bežnou praxou predsa je, že na jednej rastline stihne dozrieť 1 - 2, maximálne 3 melóny. Tajomstvo tkvie v pestovaní melónov zaštepených na tekviciach. 

Ako sa štepia melóny do tekvice? Aké odrody melónov a tekvíc treba na to predpestovať?

Ja mám vysadenú odrodu melónu Ingrid, ktorá je naštepená na figolistej tekvici. Spája sa to rôznymi spôsobmi. Dá sa štepiť “nastred”: odreže sa vrch tekvice, ale len po klíčne listy a vrch melóna sa do špica zareže. Urobí sa tam dierka a vloží sa do tekvice. Ďalším spôsobom je spájanie: odreže sa šikmo dole na tekvici tak, že jeden list ostane aj s koreňom, to iste na melóne, ale bez koreňa. Potom sa priložia k sebe. A to sa spoji sponkou. A potom je tretí spôsob. Keď zasadíte melón a tekvicu vedľa seba. Urobíte zárez do jedného, do druhého. Tiež ich spojíte s takou sponkou, ako štipec.

Čiže odrežete trošku z oboch stoniek? 

Nie, zareže sa. Jeden sa zareže takto a druhý sa zareže takto (do rázštepu, pozn. redakcie). A tie špice do seba takto zapasujú. To je taký najiestejší spôsob, lebo aj jedno žije na koreni, aj druhé žije na koreni a máte čas, kým sa to chytí a potom odstrihnete melón od koreňa. Tam, kde sa spája nastred, alebo na ten bok, tam už vlastne melón nemá koreň, takže tam je to buď - alebo. Ale keď to viete a máte na to podmienky (dlhodobo vyrovnaná teplota a vlhkosť), treba vyskúšať. Ja som to skúšal doma a zopár sa mi chytilo, ale veľmi veľa uhynulo, lebo som v presklennom balkóne nevedel udržať stálu teplotu, zo dňa na deň vyletela aj na 30 °C  a to je nedobré pre tie rastliny. Zvädnú. Počiatočnú teplotu potrebujú mať okolo 15 - 20 stupňov a konštantnú vzdušnú vlhkosť. 

Aké veľké sadenice na štepenie potrebujete? A za aký čas sú tie rastliny schopné spojiť sa? 

To som robil pred 4-5 rokmi, tak si to úplne presne nepamätám, ale tuším to boli 2-3 týždne, kým sa to zrástlo alebo vyhynulo. Zo začiatku to aj vedlo. Ja som to skúšal spôsobom nastred, v tom čase som ešte o spôsobe, keď vysadíte 2 rastliny vedľa seba a spojíte ich, kým sú ešte na koreni, nevedel. V predstihu treba ale vysiať melón, keďže tekvica rastie rýchlejšie. Sadenice by mali byť pri štepení rovnako veľké. Ale keď sa to niekomu nepodarí, tak si môže aj takú priesadu kúpiť. Ja som objednával z českého záhradkárstva, keďže na štepenie v byte nemám podmienky. V Česku sa pestovaniu štepených melónov venujú vo veľkom. 

Líši sa starostlivosť o štepený melón od starostlivosti o klasický? V čom vidíte hlavný prínos štepeného melónu? 

Nie, starostlivosť je rovnaká. Melón si nevyžaduje špeciálnu pôdu, darí sa mu v ťažších, aj ľahších pôdach, sám som to testoval. Podstata je v tom, že tekvica si vytvorí násobne väčší koreňový systém, čiže dokáže melónu doručiť viac živín aj vlahy, plus je pre ňu typický bujný rast. Pri bežnom pestovaní melón toľko listov nemá ako štepený. Navyše slnko, keď svieti priamo na plod, ho neprimerane zohrieva, hlavne v takých horúčavách, ako máme toto leto. Veľa listov štepeného melónu poskytuje plodom dostatok príjemného tieňa aj výživy. Preto je jedna rastlina schopná priniesť niekoľko násobne vyššiu úrodu ako pri klasickom melóne, kde bežne na jednej rastline dozrieva jeden či dva plody. Ja si to všetko zapisujem, melóny počítam, viem napríklad presne, že trvá jednému môjmu melónu 22 dní, kým z malej guľôčky veľkej ako ping pongová loptička narastie 6 kg melón. To by bolo pri bežnom pestovaní melónu nemožné. 

Kedy ste priesady melónu vysádzali? Používate pod melóny aj mulč?

Tento rok umožnilo počasie vysádzanie teplomilných rastlín skôr, z mojich poznámok viem, že to bolo presne 7. mája. Osvedčilo sa mi pestovanie na celte, ktorú si upevním na prevzdušnený povrch zeme háčikmi. Nalejem na ňu vodu, aby som videl, kde sa mi voda hromadí, kde mám v pôde nerovnosti. Tam urobím dierky, aby voda mala kde odtekať. Do celty som vystrihol tri dierky a vysadil priesady. 

Aj melón hnojíte? Aké hnojivo na melóny používate?

S hnojením to vôbec netreba preháňať. Videl som, ako pestovateľom v zahraničí, vo fóliovníku, pri prehnojení dusíkom, melóny explodovili. Len tak vybuchovali. A to tu dovážame! Ja som začal hnojiť, až keď rastliny začali nahadzovať kvety. Pri vysádzaní som dal do zeminy vyzretý substrát zo slepačieho trusu. Ten som tam zakopal, premiešal. Opäť som pohnojil slepačincami zriedenými s vodou 1:10 až keď rastliny nahadzovali kvety. Nenechávam to odležať, dusík je prchavá látka a o ten mi ide. Po hnojení ešte poplievam, až kým voda neodteká, dážďovky vtedy povyliezajú okamžite von. Potom ich pozbieram a dám na iné miesto. Potom hnojenie opakujem každé dva-tri týždne. Po čase, keď časť melónov je odzretá, pridám rastlinám lyžičku cereritu a lyžičku síranu draselného. Rozpustím v dvojlitrovej fľaši a nalejem ku koreňu. Síran draselný je na výživu tkaniva a na sladkosť plodov. Draslíkom sa prehnojiť nedá. Rastlina si zoberie len toľko, koľko potrebuje.  

Ako často melóny polievate? Používate prioritne dažďovú vodu? 

Zo začiatku 2 x 5 l vody ku koreňu týždenne. Keď nahhádžu plody, tak 2 x týždenne 10l vody ku koreňu. Ale pri takom množstve a bez zrážok aj 4-5 krát do týždňa. Ak dažďovú vodu nemám ako teraz, keď tu 6 týždňov nezapršalo, používam aj mestskú, ale odstátu, bez chlóru.

Uľahčiť si to neplánujete s tým polievaním? Nejakými priepustnými hadicami napríklad? 

Nie, nie, lebo ja dávam vodu odstátu, čiže teplú. Studňová voda je chladná, to je šok pre rastlinu. 

Mávajú melóny aj nejaké choroby? Napádajú ich škodcovia? Okrem slizniakov, tí žerú všetko. 

Červené melóny netrpia žiadnymi chorobami. Žlté áno, tie chytá múčnatka, na tú používam Thiovit jet. Hneď po prvých príznakoch treba listy postriekať. Tie napadnuté zoschnú a nové ju už nemajú. Inak melóny nenapáda nič, okrem slizniakov, to áno. Tým dávam na celtu metarex a sú vybavení. Nedávam tie guličky priamo na pôdu, tomu sa vyhýbam.  

A čo vošky na melónoch, bzdochy alebo mravce? S nimi nebojujete?

Vošky áno, aj mravce, tie ich tam vozia. Vošky väčšinou napadnú len tie listy, ktoré sú pri koreni. Neviem prečo. Tie potom odtrhnem a zahodím. Zaujímavé je, že v boji s voškami mi pomáha tabak. Jednoducho sa tam prilepia a rastlina ich už potom nepustí, vylučuje takú lepkavú hmotu. Mravce postriekam na chodníku, kde majú chodbičku a sú K.O. Bzdochy sú všade, tie zbieram, pučím, topím.  

Hovorí sa, že sa plody melónov nesmú chytať do ruky, viete prečo? 

V prvých fázach rastu by sa naozaj nemali chytať, ani pretáčať, ani posúvať. Potom, keď už preklenú tú ping pongovú loptičku, by to už nemal byť problém. Maličké sú háklivé na odpadnutie, melón ich prestane vyživovať a jednoducho plod odpadne. Potom ho už neskôr posúvať môžete, keď je väčší. Lebo sa stane, že je viac plodov tesne pri sebe, tak ich treba trošku posunúť, aby mali miesto na rast.

A ako zistíte, že je melón zrelý? Zvykne sa po ňom klopať, prípadne kontrolovať stopka, či je už suchá. 

Zrelému melónu začne žltnúť spodok. Najskôr je biely, potom žltne. Zrelý melón ho má mať taký pekný žltý. Dobrým indikátorom zrelosti je aj to, že melónu zoschne nie stopka, to by bol už melón dávno prezretý, ale fúz. Tesne nad stopkou plodu. Je to logické, lebo rastlina už dozretý melón držať fúzom nemusí, tak uschne. Rastlina by ho chcela pustiť, aby melón spadol a vypustil semená. Stopka je zelená stále. Dokonca z nej tečie aj voda, keď praskne pri tom, ako ten melón trhám preč. Moje melóny dozrievajú za 22 - 24 dní a úrodu prinášajú v dvoch várkach. Doteraz melóny vždy dorodili prvú várku a po cca 10 dňoch začali na nových výhonoch nahadzovať ďalšie plody. Tento rok sa to deje súčasne. Prvá várka zreje a ďalšiu nahadzuje, to sa mi ešte nestalo.

Môžem potvrdiť, že chuťovo sa Vaše melóny nelíšia od klasických melónov, sú výborné. Majú tenkú šupku a sú obrovské.

No, podľa mňa sú lepšie. Aj keď niekomu môže napadnúť, že chutí ako tekvica (smiech). To by aj ovocné stromy mohli rodiť plody s chuťou podľa toho, na akom podpníku sú zaštepené. Táto odroda je Ingrid, mal som už Crimson sweet, tiež bol výborný, ale rodivosť mal menšiu a úrodu priniesol neskôr. Plod mal však aj 17 kg. Zaujímavosťou je, že keď si prečítate o odrode Ingrid, predajcovia uvádzajú pri melónoch hmotnosť 2 - 4 kg na jeden plod. Čo je veľkosť ľudskej hlavy. Tie moje pri 4 kg len začínajú. Bežne majú 5 - 7. To zrejme vďaka podpníku z tekvice. Najväčší melón z tohtoročnej sezóny mal 7,87 kg. 

Keď chcem urýchliť dozrievanie plodu, čo mám spraviť? 

Nič. Neurýchlite nič. 

Nemá sa už rastlina za plodom odstrihnúť, aby výživu dávala do plodu, nie do listov? 

Čím viac listov, tým lepšie. Po prvé, list potrebujete, aby vám chránil melón. Tieto pásikavé odrody nie sú také háklivé, ako napríklad Lajko. Lajko je čisto zelený, ba až čierny a už sa mi stalo, ešte keď som pestoval normálne, že mi slnko melón uvarilo. Normálne navrchu ostala hnedá škvrna. Doma som ho dal do vane a po dvoch hodinách, keď som ho rozrezal, tak bol horúci. Krytie listami na obyčajnom melóne je slabé. Po druhé, vďaka listom je melón sladký. Keď dáte dole listy, melón nebude mať chuť. Nič neurýchlite, ako pri paradajkách. Ani tam sa listy nemajú trhať, inak budú plody bez chuti. V listoch prebiehajú procesy nevyhnutné pre chuť a sladkosť plodov. Rastliny svoje listy potrebujú, nesmú sa trhať.  

Pestujete v bežnej pôde, hnojíte zväčša slepačím trusom, zalievate dažďovou či odstátou vodou… To robí viacero záhradkárov, napriek tomu bohatú úrodu nemajú ako Vy. Nádherné zemiaky so sýtozelenými listami, mohutné paradajky, krásny tabak. Ako to robíte?

Môj kamarát mi povedal, že aj keď zapichnem do zeme rúčku z metly, na druhý deň vykvitne (smiech). Neveim, sused tvrdil, že on už skúšal trikrát melóny a že je to bez šance. A ja som mal vtedy trinásť kusov melónov na koreň. Takisto dve kolá úrody. Minule som mal 18 kusov na koreň, tento rok si myslím, že to bude viac ako 20 kusov melónov na jednu rastlinu. Tiež dve úrody. Možno šťastie, možno to robím naozaj dobre, ktovie. 

Asi mal kamarát pravdu! Nech ste v pestovaní melónov naďalej taký úspešný! Ďakujem za rozhovor, aj melóny.

Zdroj foto: Rudolf Luža a autorka