15.07.2024 (Aktualizácia článku: 15.07.2024)
Čo vysadiť na uvoľnené miesto v záhrade po zbere prvej úrody?
Po zbere prvej úrody v júni či júli je ešte stále dostatok času na to, aby sme na záhony vysadili rôzne druhy zeleniny. Väčšina z nich stihne dozrieť do prvých mrazov a napríklad póru, petržlenu či mrkve nevadí, keď ich necháte v záhonoch aj počas zimy.
Čo pestovať po špenáte či šaláte?
Špenát je väčšinou prvou jarnou zeleninou, ktorú v kuchyni používame. Jeho zber môžeme predĺžiť pravidelným odtrhávaním mladých lístkov, čím rastline zároveň oddialime kvitnutie. V čase kvitnutia sa už špenát, rovnako ako hlávkový šalát, konzumovať neodporúča, pretože jeho listy horknú. Na uvoľnené miesto môžete ešte vysievať redkvičku alebo listové šaláty (napríklad kučeravý alebo ľadový), ktoré stihnú dozrieť do začiatku leta, teda do príchodu najhorúcejších dní. Vysádzať môžete tiež cviklu alebo kaleráb, ideálne z predpestovaných priesad. Vhodná je tiež mrkva, fazuľa, pór alebo mladá cibuľka. Ak ste špenát pestovali ako predplodinu, pravdepodobne máte miesto v záhrade po jeho zbere nachystané na paradajky, papriku alebo uhorky či tekvicu.
Dokedy pestovať redkvičku?
Redkvička je obľúbenou jarnou zeleninou s pomerne krátkym vegetačným obdobím. Pri pravidelnom dosievaní (ideálne každé dva týždne) si vieme zabezpečiť pravidelný prísun šťavnatých plodov s mierne štipľavou chuťou až do júna či júla. Väčšina záhradkárov redkvičku dosádza v máji už posledný krát, pretože úspešne vypestovať veľké, zdravé a šťavnaté buľvy tejto zeleniny v teplých mesiacoch nie je vôbec jednoduché, aj keď to nie je úplne nemožné.
Ak chcete redkvičku pestovať aj v lete, voľte špeciálne šľachtené odrody s krátkym vegetačným obdobím, ktoré dobre znášajú vysoké denné teploty, napríklad Cherry Belle, French Breakfast, Eiszapfen, Raxe či Saxa 2. Dbajte na pravidelnú zálievku a ochranu rastlín pred škodcami. Obľúbenou v lete je aj čierna reďkovka so špecifickou chuťou, ale ak chcete zmenu a neviete, čo sadiť po reďkovke, vhodnou následnou plodinou je mrkva, fazuľa, cibuľa, šaláty či akákoľvek plodová zelenina.
Hrášok uvoľní veľa miesta. Využite ho efektívne
Milovaný alebo nenávidený hrášok je zázračná plodina. Pôdu, v ktorej rastie, dokáže obohacovať o vzácny dusík, ktorým pôdu vyživí a máločo si z nej na oplátku zoberie. Čo zasadiť po hrášku? Čokoľvek, čo stihne dozrieť ešte tento rok, prípadne mrkvu či pór, ktoré môžete v pôde nechať aj počas zimy. Môžete však využiť opornú konštrukciu, ktorá je pri hrášku nevyhnutná a vysadiť inú zeleninu, ktorá takisto oporu pri raste potrebuje. Napríklad fazuľa, uhorky či tekvica. Popínavú plodovú zeleninu si môžete aj predpestovať, aby ste zber prvej úrody urýchlili.
Čo vysadiť po cesnaku?
Cesnak - paličiak zbierame na Slovensku v prvej polovici júla, v teplejších oblastiach aj skôr. Keďže sa pôda pri jeho vyberaní zvykne dobre prerýľovať, záhradkári najčastejšie po cesnaku vysievajú do dobre prekyprenej pôdy mrkvu. Zasadiť môžete aj zemiaky skorých odrôd s vegetačným obdobím 70 - 90 dní, napríklad Marabel, Impala alebo Swift.
Okrem spomínaných plodín môžete na uvoľnené slnečné miesto v záhone zasadiť čokoľvek, čo nie je príbuzné cesnaku, cibuli či póru. Pri pestovaní cibuľovín totiž obzvlášť platí, že by sa po sebe nemali pestovať príbuzné plodiny. Má to veľký vplyv na zastavenie šírenia škodcov cesnaku či cibule, ktorými sú fúzavka cesnaková, háďatko zhubné alebo mínerka pórová. Krátku vegetačnú dobu má aj hrášok, no v letných mesiacoch sa mu nezvykne dariť tak dobre, ako na jar. Aj keď úrodu prinesie, je jej oveľa menej a v horšej kondícii. Zvykne ho napádať pleseň, múčnatka a v hráškoch nájdete drobné dierky po obaľovačovi hrachovom.
Zelené hnojenie: nenechajte zem len tak ležať ladom
Ak máte v záhrade pôdu, ktorú využívať na pestovanie plodín nechcete, nestíhate alebo nemôžete, vysejte na toto miesto rastliny vhodné na zelené hnojenie. Napríklad facéliu, ďatelinu, lupinu alebo horčicu či pohánku. O tieto rastliny sa starať nemusíte, sú nenáročné na rast a pred koncom roka ich stačí pokosiť a zarýľovať do pôdy. Svojimi koreňmi zlepšujú štruktúru pôdy, prevzdušňujú ju, nadzemnou časťou ju obohacujú o dusík a potláčajú buriny.