Jadroviny

Vzhľadom na to, že štítnička nebezpečná sa zdržuje na kôre ovocných drevín, účinne ju môžeme ničiť len vtedy, keď sú tieto stromy a kríky bez listov. V súčasnosti ničíme štítničku nebezpečnú predjarným postrekom, ktorý musí byť výdatný a treba ho urobiť krátko po vypučaní ovocných drevín.

Môžu v niektorých oblastiach od skorej jari spôsobiť veľké škody na ovocných stromoch. Samce motýľa majú dobre vyvinuté krídla. Samičky piadivky zimnej sú úplne bezkrídle. Jesenná má zakrpatené krídla. Jej húsenice sú v dospelosti žltozelené, so zelenkastou alebo žltkastou hlavou, s tmavšou pozdĺžnou čiarou, s troma bielymi čiarami na každom boku. Húsenice piadivky zimnej sú spravidla červenohnedé s dvojitou tmavou chrbtovou čiarou, alebo s červenými škvrnami na chrbte. Na bokoch majú široký žltý pásik a na 11. článku dve bradavky. Hlava je červenohnedá, prieduchy biele, lemované čiernym prstencom. V dospelosti sú dlhé 30 – 35 mm. Vývoj piadivky jesennej a zimnej je veľmi podobný, rovnaké sú aj časové obdobia , v ktorých možno proti nim úspešne bojovať.

Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štrymi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Tráviaca sústava je slepo zakončená bez análneho otvoru. Vylučuje vlákna, po ktorých sa pohybuje. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Roztočec chmeľový je oddeleného pohlavia. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré sa počas výninu zvliekajú. Počas leta býva roztočec zafarbený nasatým chlorofylom do zelena, na jeseň je červenkastý.

Prezimujú pohlavne dospelé oplodnené samičky pod kôrou stromov alebo v suchých listoch. Objavujú sa od konca marca do konca apríla na riasiacou púčikoch a mladých listoch. Jarné a jesenné generácie sa vyvíja pomaly (za 20-40 dní) zatiaľ čo letná generácia sa vyvíja rýchlo (za 10-25 dní). Suché a teplé dlhé dni podporujú rozmnožovanie. Následkom toho sú tieto dva druhy aktívny hlavne v lete.

Roztočec ovocný (Panonychus ulmi) prezrádza svoju prítomnosť svojimi červeno sfarbenými zimujúcimi vajíčkami pri púčikoch, v trhlinách kôry. Na jar sa liahnu oranžovo sfarbené larvy. Koncom mája sa objavujú na listoch letné oranžové vajíčka. Jedince prvej letnej generácie sa objavujú už koncom mája, v júni a podľa poveternostných podmienok ju ešte nasledujú 3 – 4 generácie. Roztoče škodia cicaním rastlinných štiav. Na listoch nachádzame žlté škvrny po vpichoch, pri premnožení škodcu tieto škvrny splývajú do súvislých žltohnedých škvŕn. Listy sa lyžicovite vydúvajú a predčasne padajú. Od polovice augusta samičky kladú zimné vajíčka.

Obaľovača jablčného (Cydia pomonella) veľmi dobre poznajú všetci záhradkári, pretože je pôvodcom známej červivosti jabĺk a aj najzarytejší odporcovia chemickej ochrany rastlín prišli na to, že bez ošetrenia jabloní proti tomuto škodcovi sa nedajú dopestovať zdravé jablká. Červivé plody totiž väčšinou podľahnú moníliovej hnilobe často už na stromoch. Okrem jabloní poškodzuje aj hrušky. V teplejších oblastiach Slovenska má obaľovač jablčný za rok dve generácie. Prezimuje v rôznych úkrytoch v štádiu dospelých húseníc. Na jar sa kuklí a motýle prvej generácie sa roja v máji a v júni, druhej generácie v priebehu júla a augusta.

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

Je najvážnejším škodcom jabloní. Napáda takmer výhradne len drevnaté časti, ako mladé konáriky, kmeň i korene. Na starom dreve sídlia na kalusovom pletive, ktorým sa zahojili rozličné rany. Kolónie vošky krvavej sú často ukryté pod šupinami borky, v rôznych trhlinách kôry i na koreňoch do hĺbky 25 cm. Cicaním vyvolávajú na konárikoch i koreňoch vznik kambiálnych nádorčekov. Živorodé hnedé až modročierne samičky sú 1,7 – 1,9 mm veľké.

Roztočce nepatria medzi hmyz, ale medzi pavúkovce, čoho dôkazom sú 4 páry končatín a schopnosť vytvárania pavučinky na napadnutých rastlinách. Keďže sú veľmi drobné (ich telo dosahuje dĺžku 0,2 - 0,4 mm), voľným okom nie sú takmer viditeľné. Na ich prítomnosť nás upozorňujú striebristé, žltohnedé alebo bronzovohnedé drobné škvrnky na vrchnej strane napadnutých listov. Na okrasných rastlinách najčastejšie škodí roztočec chmeľový (Tetranychus telarius), ktorý sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Okrem okrasných rastlín napáda desiatky rôznych poľných plodín, zelenín, ovocných drevín a prežíva aj na rôznych burinách. Vo voľnej prírode prezimuje v štádiu oplodnených samičiek. V teplých a suchých podmienkach bytov a skleníkov sa rozmnožuje nepretržite celý rok.

Múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha) je popri chrastavitosti druhou hospodársky najvýznamnejšou chorobou jabloní. Na rozdiel od chrastavitosti však napáda predovšetkým listy a výhonky, na ktorých vytvára hustý múčnatý povlak. Infikované listy sa skrúcajú, usychajú a predčasne opadávajú. Pôvodca ochorenia prezimuje vo forme podhubia v kvetných a listových púčikoch jabloní. Na jar z týchto púčikov vyrastajú choré listy alebo listové ružice (tzv. prvotná infekcia). Ak ich zo stromov neodstránime, sú zdrojom tzv. druhotnej infekcie listov a výhonkov počas ďalšieho vegetačného obdobia. Šírenie múčnatky jabloňovej podporuje teplé a suché počasie v jarných mesiacoch, teda v čase intenzívneho rastu stromov.

Pôvodcom ochorenia je baktéria Erwinia amylovora, v staršej literatúre sa uvádza aj ako spála ružovitých alebo ružokvetých. Väčšina ovocných drevín síce patrí do čeľade ružovitých, ale hostiteľmi spály sú len rastliny patriace do podčeľade jabloňovitých. Medzi nimi sú najvýznamnejšími hostiteľmi jablone, hrušky a duly, preto by sme mali používať výstižnejší názov baktériová spála jadrovín.

Chrastavitosť je najvážnejším ochorením jadrovín, pretože okrem listov napáda aj plody, ktoré sa pri silnejšej infekcii úplne znehodnotia. Na jabloniach ju spôsobuje huba Venturia inaequalis, na hruškách Venturia pirina. Obidve huby prezimujú v opadaných listoch, v ktorých sa do jari vytvoria plodničky s vreckami. Za daždivého počasia sa plodničky otvárajú a z vreciek sa do ovzdušia uvoľňujú tzv. askospóry, spôsobujúce nákazu mladých listov a plodov. K uvoľňovaniu askospór dochádza od apríla do júna, preto tieto mesiace sú rozhodujúcim obdobím v boji proti chrastavitosti.